A tu bolo moje srdce plné radosti, moje oči plné sĺz, a všetky moje city kypeli láskou naproti nemu, naproti ľudu a cestám Ježiša Krista.“
Kresťan: „To bol skutočne zjavenie Ježiša Krista tvojej duši. Ale porozprávaj mi do podrobna, aký účinok to malo na tvojho ducha?“
Nádejný: „Videl som, že celý svet i s celou svojou spravedlnosťou je v zatratení. Videl som, že Boh Otec, hoci je spravodlivý, môže právom ospravedlniť prichádzajúceho hriešnika. Veľmi som sa hanbil za ohavnosť svojho minulého života, a miatol a zahanboval ma pocit vlastnej nevedomosti. Lebo predtým nikdy nevznikla v mojom srdci myšlienka, ktorá by mi bola tak ukázala krásu Ježiša Krista. Zamiloval som si svätý život a túžil som činiť niečo na česť a slávu mena Pána Ježiša. Áno, myslel som, že keby som mal terat tisíc okoví krvi v svojom tele, ochotne by som ju – keby na to prišlo – vylial za Pána Ježiša.“

KAPITOLA XVII.

Potom som videl v svojom sne, že Nádejný sa obzrel a videl Nevedomého, ktorého boli predbehli, že ide za nimi. „Hľaď, - povedal Kresťanovi -, jak ďaleko sa vlečie tamten mládenec za nami!“
Kresťan: „Vidím ho, vidím; nestojí o našu spoločnosť.“
Nádejný: „Ale som istý, že by mu to nebolo škodilo, keby bol s nami držal krok.“
Kresťan: „Máš pravdu, ale ručím ti za to, že on ináč myslí.“
Nádejný: „Verím ti, ale už akokoľvek, dočkajme ho.“ A tak aj urobili.
Vtedy mu povedal Kresťan: „Poďže, človeče, prečo tak zaostávaš?“
Nevedomý: „Ja rád chodím sám, o veľa radšej ako v spoločnosti, iba ak by som ju mal radšej ako svoju samotu.“
Vtedy riekol Kresťan Nádejnému, ale potichu: „Či som ti nepovedal, že nestojí o našu spoločnosť? Ale už akokoľvek, - povedal – len poď a hovorme s ním, kým pôjdeme touto pustatinou. A potom obrátiac sa k Nevedomému povedal: „Poď, ako sa máš? Ako to stojí teraz medzi Bohom a medzi tvojou dušou?“
Nevedomý: „Nadejem sa, že dobre, lebo som vždy plný dobrých hnutí a myšlienok, ktoré mi prichádzajú na rozum, aby ma tešili na mojej ceste.“
Kresťan: „Aké sú to dobré hnutia? Povedz nám to, prosím ťa!“
Nevedomý: „Nuž, myslím o Bohu a o nebi.“
Kresťan: „Tak robia i démoni i zatratené duše.“
Nevedomý: „Ale ja myslím o nich a žiadam si ich.“
Kresťan: „Tak robia mnohí, ktorí ta podľa všetkého neprídu. Duša lenivca žiada a nič nemá.“ (Prísl. 13,4.).
Nevedomý: „Ale ja myslím o tých veciach a opúšťam všetko za ne.“
Kresťan: „O tom pochybujem, lebo všetko opustiť je ťažká vec, áno, ťažšia, než sa mnohí nazdávajú.