Alebo tak, že Kristus svojimi zásluhami učiní svojmu Otcovi príjemným plnenie mojich náboženských povinností, a tak budem ospravedlnený.“
Kresťan: „Dovoľ, aby som ti dal odpoveď na toto vyznanie tvojej viery:
Ty máš fantastickú, vymyslenú vieru, ktorú si si sám vymyslel, lebo o takej viere,
jakú máš ty, ničoho nečítame v slove Božom.
Tvoja viera je zlá, falošná, lebo odníma ospravedlnenie osobnej spravedlnosti
Kristovej a pripočituje ho tebe.
Podľa tejto viery neospravedlňuje Kristus tvoju osobu, ale tvoje skutky, a tvoju osobu
ospravedlňuje len pre tvoje skutky a to je blud. A pre túto príčinu je tvoja viera klamná a to tak, že ťa nechá pod hnevom v deň súdu
všemohúceho Boha. Lebo pravá ospravedlňujúca viera poháňa dušu, ako cítiacu, že je stratená skrze zákon, aby sa utiekla ku Kristovej spravedlnosti. A Kristova spravedlnosť neni skutkom milosti, krorým by učinil tvoju poslušnosť príjemnou Bohu, aby si tak bol pred Ním ospravedlnený, ale to jeho osobná poslušnosť zákonu Božiemu, ktorou činil a trpel za nás to, čo od nás požadoval tento zákon. A – ako hovorím – túto spravedlnosť prijme pravá viera, a duša súc ňou pokrytá ako rúchom a stojac tak skrze ňu bez poškvrny pred Bohom je príjemná a prostá zatratenia.“
Nevedomý: „Ešte že čo! Či by ste chceli, aby sme sa spoľahli na to, čo Kristus sám bez nás vykonal? Taký blud by povolil uzdu našim žiadostiam a trpel by nám, aby sme žili, ako by sme chceli: čo že na tom, ako žijeme, ak môžeme byť ospravedlnení Kristovou osobnou spravedlnosťou od všetkého, keď len veríme?!“
Kresťan: „Nevedomý je tvoje meno, a jaké je tvoje meno, taký aj si. Práve táto tvoja odpoveď dosvedčuje tomu, čo hovorím. Nevedomý si toho, čo je ospravedlňujúca spravedlnosť, a zrovna tak nevedomý si aj toho, jako poistiť a zachovať svoju dušu skrze vieru v rečenú spravedlnosť od ťažkého hnevu Božieho. Ba, ani nevieš nič o pravom pôsobení spasiteľnej viery v túto spravedlnosť Krista, ktorá to viera má ten účel, aby v Kristu zohla, podmanila a získala Bohu srdce človeka, aby milovalo jeho meno, jeho slovo, jeho cesty a jeho ľud, a nie aby zotrvávalo v hriechu, ako sa ty vo svojej nevedomosti domnievaš.“
Nádejný: „Opýtaj sa ho, či sa mu Kristus kedy zjavil z neba?“
Nevedomý: „Čo že? Vy že veríte v zjavenia? To, čo vy obaja a všetci ostatní, vám podobní, hovoríte o tejto veci, ja nepovažujem za nič iné, iba za výplod pomäteného mozgu.“
Nádejný: „Prečo, ó, človeče?!“ Kristus je tak skrytý v Bohu pred prirodzeným pochopením každého tela, že Ho je nemožné nijakým činom spasiteľne poznať, len ak by mu ho sám Boh Otec zjavil“ (Mat. 11,27.).
Nevedomý: „To je vaša viera, ale nie moja, avšak moja viera – nepochybujem o tom – je zrovna tak dobrá ako vaša, hoci nemám vo svojej hlave toľko všelijakých fantázií a divných vecí ako vy.“
Kresťan: „Dovoľ mi, aby som ti povedal slovo: nemal by si tak ľahko hovoriť o tejto veci, lebo to ti smele tvrdím, zrovna tak, ako to i môj dobrý kamarát urobil, že nik nemôže poznať Ježiša Krista, len ak by mu ho zjavil Otec (Mat.