Áno, tu „radoval sa Boh medzi nimi, ako sa ženích raduje svojej neveste“. (Iz. 62,5.). Tu už nemali nedostatku zbožia a vína, lebo tu v tomto kraji našli hojne všetkého, čo hľadali na celej svojej púti. (Iz. 62,8.). Tu počuli hlasy z mesta, hlasné hlasy, ktoré vraveli: „Povedzte dcére sionskej, hľa, tvoje spasenie ide!“ „Hľa, jeho odplata s ním. Hľa, jeho dielo pred ním!“ (Iz. 40,10.). Tu ich všetci obyvatelia tej krajiny menovali: „Svätý ľud“, „vykúpení Hospodinovi“, „vyhľadaní“ a podobne.
A kráčajúc krajinou zažívali viac radosti ako v krajoch, odľahlejších od kráľovstva, do ktorého sa uberali – putovali. A čím viac sa blížili k mestu, tým lepší a krásnejší výhľad mali naň. Vystavené bolo z perál a z drahého kamenia, i jeho ulice boli vydláždené zlatom, takže Kresťan od prirodzenej slávy mesta a od blesku slnečných lúčov, ktoré sa na ňom odrážali, túžbou ochorel. I Nádejného napadla niekoľko ráz tá istá nemoc. A preto tam, ňou premožení, chvíľu ležali a kričali od bolesti: „Ak nájdete môjho milého, povedzte mu, že som chorá od lásky“. (Pie. 5,8.).
No, zmocnejúc trochu a súc schopnejší niesť svoju nemoc, šli ďalej svojou cestou a blížili sa mestu viac a viac. A tam boli ovocné sady, vinice a záhrady, ktorých brány boli otvorené na kráľovskú cestu. A ako prišli na miesto, hľa, záhradník stál na ceste, ktorého sa pýtali pútnici: „Čie sú to také krásne vinice a záhrady?“ Záhradník odpovedal: „Kráľove, a posadené sú tu pre jeho vlastnú rozkoš ako aj na obveselenie pútnikov“. (5. Mojž. 23,24.). A tak ich pojal záhradník a zaviedol do viníc a povedal im, aby sa občerstvili lahôdkami. A ukázal im tam aj Kráľove chodníky a besiedky, kde sa rád bavil. A tam pobudli a usnuli.
A videl som vo svojom sne, že tu pútnici viac hovorili zo spania než v bdelom stave vôbec na celej svojej ceste. A keď som sa tomu divil, povedal mi záhradník: „Čo sa tomu divíš? Je to vlastnosť ovocia, hrozna týchto viníc, že tak hladko klzá dolu hrdlom, že od neho hovoria i ústa spiacich“.
A tak som videl, že keď sa prebudili, pobrali sa ďalej na cestu hore do mesta. Ale ako som povedal, odblesk slnka, ktorý sa na meste odrážal, - lebo mesto bolo zo samého číreho zlata (Zjav. 21,18.) – bol tak nesmierne slávny, že teraz nemohli otvorenými očami prosto naň hľadeť, ale iba cez istý nástroj, na to zhotovený. (2. Kor. 3,18.).
A tak som videl, že ako tak šli, stretli ich dvaja muži v rúchu, ktoré sa skvelo ako zlato, aj ich tváre žiarili ako svetlo. Títo muži sa pýtali pútnikov, odkiaľ idú? A povedali im.