13]
1.dejstvo:
Predstavuje tébskeho panovníka Kreona – ďalšiu individualizovanú postavu. Predstavuje sa ako vladár, vyjadruje názor na správneho občana (vo všetkom uprednostňuje vlasť – i pred priateľstvom) a zdôrazňuje svoj zákaz pochovať Polyneika. K Eteoklovi sa budú správať jako k hrdinovi, Polyneikovo telo nech zohavia psy a dravé vtáky. Prichádza však strážca, ktorý oznamuje, že telo niekto pochoval. Keď sa dozvedá, že Polyneika niekto pochoval, upodozrieva z toho činu strážcov – myslí, že boli podplatení a odsudzuje všetkých, ktorí podľahli moci peňazí a dali sa na cestu zločinu. [K: Ja, ako vždy, aj teraz vyhlasujem: najhorší je občan, ktorý riadi celé mesto, no keď treba, nevie rady na sebe. Ďalej nemám o úcte toho, kto si váži priateľa viac jako vlasť. S: Ó pane, nemôže sa povedať, že som sem prišiel rýchlo, že mám nohy na pleciach a lapám dych. Mňa veru cestou párkrát zastavili myšlienky a neraz som sa zvrtol, rozhodnutý vrátiť sa. Raz duša varovala: blázon, načo ideš ta, kde očakávaš trest! A inokedy zas: čo otáľaš, ty smelec, predsa neunikneš trestu, ak to Kreonovi povie niekto iný! K: Istí občania už dávno ťažko znášajú môj diktát. Bezpečne viem, že to oni podplatili strážcov, aby spáchali ten čin.] [s. 15, 17, 20]
1.pieseň zboru:
Vyjadruje autorov náhľad na človeka. Obdivuje jeho silu, um, dôvtip, ktoré mu pomáhajú konať osožné veci, ale zároveň poukazuje, že človek „zlo koná v pätách dobra“. Hodnotí tých, ktorí sú na osoh vlasti a odsudzuje tých, ktorí zotrvávajú pri zle. Pieseň je zároveň nadviazaním na úvahy Kreona.
[Z: Ak žije správne, podľa zákonov, je vlasti na osoh. Kto zotrváva pri zle, nech nikdy nie je hosťom mojej mysle! NZ: Čo to vidím? Som v rozpakoch! Darmo by som tvrdil, že toto dievča nie je Antigona, keď je to raz ona! Nešťastná dcéra nešťastného Oipida, čo to znamená?] [s. 23, 24]
2.dejstvo:
Zachytáva vstup 2 individualizovaných postáv do otvoreného konfliktu. Antigona, ktorú Kreon obviní z porušenia jeho príkazu, obhajuje svoj čin, poukazuje na to, že Kreon trvá na príkaze z prestížnych dôvodov, charakterizuje ho jako tyrana. Jej charakteristika sa dotvára vlastným výrokom: „prišla som na svet milovať, nie nenávidieť“. Antigone hrozí krutý trest – majú ju za živa pochovať v hrobke, a preto sa Ismena snaží obmäkčiť kráľa.
[A: To len tyranovi žičí šťastie okrem iného i v tom, že môže hovoriť a robiť, čo si myslí. I: Chceš ozaj zabiť snúbenicu svojho syna? K: Sú aj iné, s ktorými sa dajú robiť deti.] [s.