46, 47,49]
4.pieseň zboru:
Podčiarkuje myšlienku o ukrutnej sile osudu.
[Z: - taká ukrutná je sila osudu! Áno, pred ňou poklonia sa všetky statky, všetky zbrane, všetky valy a všetky koráby, čo na horizont vyplávali!] [s.50]
5.dejstvo:
Uvádza na scénu postavu veštca. Nemá osobitné povahové črty, avšak nabáda Kreona k rozvahe, k priznaniu viny, k náprave a zmiereniu. Varuje pred tvrdohlavosťou, vystríha ho pred trestom: za mŕtveho budeš platiť mŕtvym. Dáva mu radu: vypusť dievča, pochovaj mŕtveho. Kreon sa pod jeho vplyvom zmieri s tým, že nepostupoval správne, vydáva príkaz k prepusteniu Antigony a pochovaniu Polyneika. [T: Rozváž si to, synu! Všetci ľudia sú si rovní v tom, že robia chyby. Nuž ustúp tomu mŕtvemu a dožič jeho telu pokoja. K: I ja to viem a znepokojuje ma to. Je hrozné ustúpiť, no ešte hroznejšie je vzdorovať a na hlavu si strhnúť skazu! K: A potom, keď už mením svoje rozhodnutia, vypustím aj dievča, sám, tak jako sám som ju dal uväzniť.] [s. 53, 55, 56]
5.pieseň zboru:
Pieseň Backchovi so želaním, aby sa do Téb vrátila radosť.
[Z: A všade znie jeden hlas – nymfy, brečtan, réva spieva: „Do rodných Téb vráť sa zas! Toto mesto miluješ – veď než boh ju bleskom zrazil, milovala Téby tiež tvoja matka.] [s. 57]
Epilóg:
Posol prináša náčelníkovi zboru správu, že Antigona i Haimon sú mŕtvi. Kreon vošiel do skalnej hrobky a našiel tam Haimona, jako v slzách objíma už mŕtvu snúbenicu (pred pomalou smrťou ušla tak, že sa obesila na vlastnom závoji). Keď Haimon zbadal ukrutného otca, vytasil svoj meč a prebodol sa ním. Toto rozprávanie si vypočuje Haimonova matka Eurydika, bez slov vojde do paláca a po chvíli ju nájdu v kaluži krvi. Kreon v náručí prináša matke syna. [1.P: Zomrel Haimon. Jeho krv je preliata. 2.P: Jako vravím – prebodla si srdce vlastnou rukou od zármutku nad správou, že Haimon nežije. NZ: O nič nepros, lebo každý človek má svoj osud, ktorému sa nevyhne. Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní. Nehrešte, uráža to bohov. Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.] [s. 60, 65, 66].