Autor: SOFOKLES – najznámejší grécky staroveký dramatik, najprv herec, neskôr autor tragédií. Inovoval grécke divadlo, v jeho hrách vystupovali 3 – 4 herci, menej priestoru dostal chór. Útvar: tragédia
Kompozícia: typická pre antickú drámu: prológ, vstupná pieseň zboru, 5 dejstiev + 5 piesní zboru, epilóg
Rozpor medzi: - náboženskou a prirodzenou ľudskou povinnosťou (pochovať brata)
- ľudskými príkazmi (pod trestom smrti zakazujú pochovať vlastizradcu)
Postavy: Antigona – dievčina, ktorá dá prednosť povinnosti voči bohom, tradíciám a rodine pred vlastným šťastím a životom.
Kreon – nový kráľ Téb, brat nebohej Antigoninej matky. Vierolomný, neľútostný, nehľadiaci na názor iných ľudí a zvyklostí predkov.
Haimon – rozvážny, mierny, milujúci Antigonin snúbenec.
Eurydika – milujúca Haimonova matka.
Ismena – ústupčivá, nevýbojná sestra Antigony.
Zbor – dotvára mýtus, zdôrazňuje osudovosť ako vôľu bohov, vyjadruje autorove názory.(úvahy o dobre a zle v človeku, rozvážnosť človeka stavia  tvrdohlavosť a despotizmus)
Dejová zložka:
Prológ:
Deti kráľa Oipida Antigona, Ismena a Eteokles žijú v Tébach, kde vládne Kreon. Ich brat Polyneikos tiahne s vojskom proti Tébam. Obaja synovia v tomto boji padnú, Eteokles jako hrdinský obranca, Polyneikos jako vlastizradca. Kreon zakáže pochovať Polyneika, čo v očiach Grékov bola pre celú rodinu potupa.
Antigona v rozhovore s Ismenou oznamuje, že nebude rešpektovať neľudský príkaz, ktorý šliape i po božských zákonoch a Polyneikovi preukáže posledné pocty. Antigona je predstavená jako individualizovaná postava (preukazuje odvahu pochovať brata, vedú ju k tomu náboženské zákony i vlastné presvedčenie). Jej charakter vyniká v kontraste s Ismenou (ovláda ju strach z trestu, hoci priznáva pravdu Antigoniných dôvodov).
[A: Kreon ustanovil pohreb so všetkými poctami len pre jedného z našich bratov – druhému ich odoprel! Len Eteokla vraj dá vložiť do hrobu tak, ako káže mrav a tým mu zabezpečí úctu tieňov v podsvetí! I: Chceš ho pochovať aj napriek hrozbe? A: Pre svojho a ak sa nemýlim i tvojho brata som to rozhodnutá spraviť, aj keď budeš proti – aspoň o mne nebudú môcť hovoriť, že som ho zradila!] [s. 8,9]
Vstupná pieseň zboru:
Dotvára obraz o boji Polyneika a Eteokla o Téby (podľa mýtu zabili jeden druhého). Úlohou zboru je sprevádzať dej a byť nositeľom autorských myšlienok, náhľadov.
[NZ: Obaja padli pod kopijou, keď naraz zdvihli jeden na druhého zbraň.] [s.