Prostredníctvom ducha Hamletovho otca je už v úvode charakterizovaný i kráľ Claudius – krvismilný, chlípny zvodca a vrah. [M: Podľa Horatia je to len výplod našej fantázie a nechce veriť, že už po dvakrát sa nám ten strašný pohľad naskytol, nuž pozval som ho, aby dnešnú noc tu spolu s nami prebdel, ak sa to dnes, zjaví zas, za pravdu dá nám sám a prízrak nepochybne osloví. D: Som tvojho otca duch, / čo potĺkať sa musí každú noc / a vo dne o hlade stáť v plameňoch, / kým mrzké hriechy jeho života / nezhoria, keby som, čo nesmiem, smel / vyzradiť taje svojho žalára, / jediným slovkom vyrazím ti dych / a krv ti stuhne, oči z jamôčok / vyletia jako vystrelený šíp, / súdržnosť stratia husté kučery / a ako ostne rozzúreného / ježovca zježí sa ti každý vlas. / No sluchu živých taje večnosti sú nedostupné. D: Hamlet môj, / povráva sa, že keď som v sade spal, / údajne uštipol ma had : a sluch / celého Dánska hanobí sa lžou / o mojom úmrtí, vedz, mladý princ, / že had, čo tvojmu otcovi vzal život, / na hlave nosí jeho korunu. ] [s. 11, 42, 43]
2. dejstvo:
Zápletka: Hamletovo „šialenstvo“ mu umožňuje vyrieknuť mnohé pravdy. Charakterizuje Polónia ako nestatočného človeka, ktorý je za priazeň kráľa schopný obetovať statočnosť. Poukazuje na neslobodu a charakterizuje Dánsko jako väzenie pre statočného človeka. Ofélia si myslí, že Hamlet sa zbláznil. Hamlet kritizuje pätolizačstvo, ktoré reprezentujú jeho bývalí spolužiaci Rosentgrantz a Guildenstern. Snaží sa zachovať otcovu žiadosť, aby si pri akte pomsty zachoval nepoškvrnenú dušu a nezamýšľal nič zlé o matke. Hamlet sa rozhodne usvedčiť kráľa z bratovraždy prostredníctvom hry potulných hercov, keď vsúva do hry vlastné verše. Vyslovuje závažné myšlienky o pomste, zbabelosti a odvahe.
[O: Vrútil sa s holou hlavou v špinavých / pančuchách, spustených až po členky, / bol bledý ako krieda, kolená / sa mu triasli a hľadel žalostne, / akoby práve z pekla utiekol / a chcel nám jeho hrôzy opísať. H: V tom prípade si želám, aby ste boli aspoň taký statočný. Presne tak. Ak je niekto na tomto svete statočný, znamená to, že je jeden z desaťtisíca. H: A mohli by ste sa navyše naučiť dvanásť až šestnásť veršov, ktoré by som vám do tejto hry ešte pripísal? ] [s. 55, 64, 78]
3. dejstvo:
Vyjadrenie filozofických úvah o boji proti zlu, utrpeniu, rezignácii, o strachu zo smrti. Monológ Hamleta: „BYŤ ČI NEBYŤ!“ – Či znášať utrpenie, či sa chopiť zbrane a bojovať, či riešiť situáciu dobrovoľným odchodom zo života. Strach zo smrti robí často z človeka zbabelca. Humanistické myšlienky – v rozhovore Hamleta s Horáciom.