Hamlet si cení v priateľovi vyváženosť rozumu a citu, to, že neotročí vášňami, že je v svojom priateľstve verný a nedá sa na zradu zlákať vidinou bohatstva.
Kráľ tuší pravdu – svoj čin neľutuje, rozhodne sa zbaviť Hamleta. Chce ho poslať do Anglicka vyberať dane. Predstavenie hercov pred kráľovským dvorom. Kráľ sa prezradí, spozná sa v časti, ktorú do hry vsunul Hamlet. Z reakcie kráľa sa Hamlet presvedčí o tom, že kráľ je vrah. Kráľ z predstavenia uteká, snaží sa síce zabudnúť, avšak nedokáže ľutovať , radšej pripraví nový zločin – túžba po moci. Hamlet sa stretáva s Oféliou a hovorí jej, že ju nikdy nemiloval. Hamlet sa snaží zviesť z cesty hriechu aspoň matku, ale ani táto ho nechápe. Je príliš zaslepená vášňou. Za závesom sa schováva Polónius. Hamlet zavraždí Polónia, ktorý tajne počúva rozhovor Hamleta a kráľovnej – Polónius je vlastne kráľovským špehom. [K: Aby sme predišli väčšiemu zlu, pošleme ho do Anglicka dane vymáhať. H: Nemala si mi veriť! Nášmu starému plemenu sotva možno naočkovať cnosť, nás už nikto nezmení. Nemiloval som ťa. Všetci sme skrz – naskrz lotri, nikomu z nás never. Choď svojou cestou do kláštora……. H: Tak dávno? Nech si teda iba čert chodí v čiernom, ja sa vyparádim. Panebože, pred dvoma mesiacmi umrel, a ešte sa na neho nezabudlo? Môžeme teda dúfať, že pamiatka veľkého človeka prežije jeho smrť až o pol roka. Ale iba v tom prípade, ak za živa staval kostoly, lebo ináč upadne do zabudnutia tak jako ten hojdací koník, ktorého epitaf znie: „ Ojojoj, koník môj, už na teba zabudli.“. H: Trafená srnka rozplače sa hneď,/ a srnec len si leží,/ vždy jeden spí, a druhý musí bdieť,/ tak na svete to beží. P: Už princ sa chystá matku navštíviť – v jej komnate sa skryjem za záves – podistým si ho vezme na paškál. Vraveli ste – a veľmi rozumne -, že jeho vysvetlenie nemala by ani matka vypočuť: tej sluch už od prírody nemôže sa vzdať zaujatosti, zbohom, vladár môj. Kým ľahnete si, ešte poviem vám, čo som sa prezvedel. H: Buď zbohom, podlý, dotieravý klaun,/ len takou kôpkou si? Máš, čo si chcel./ Pchať všade nos je nebezpečná vec.] [s. 86, 88, 95, 102, 109, 114]
4. dejstvo:
Závažné filozofické úvahy o demokracii a človeku – vláda ľudu.
Kráľ sa rozhodol zbaviť Hamleta. Zavraždenie Polónia mu umožnilo označiť Hamleta za nebezpečného, zároveň sa prehlbuje veľkosť zločinu kráľa. Nemôžu nájsť Polónivo telo a tak sa pýtajú Hamleta. Potom ho posielajú do Anglicka. V sprievodnom liste, ktorý dáva Hamletovi kráľ, je príkaz na zavraždenie doručiteľa. Hamlet sa dostáva do zajatia korzárov. Vyslobodí sa a vracia sa do Dánska splniť svoje poslanie. P smrti otca a Hamletovom odmietnutí sa Ofélia pomätie a utopí sa. Jej brat Leartes sa vracia domov.