Tam potom na ohnuté konáre vešala vence, keď sa znezrady zlovoľná vetva pod ňou zlomila a zrútila sa do plačúcich vĺn aj s kvetmi. Šatstvo sa jej nadulo a jako morskú pannu nieslo ju. L: Za svoju zradu platím životom. H: Umieram, Horatio, mocný jed / už moje zmysly celkom ovládol / a nedočkám sa správy z Anglicka. K: V tom pohári bol jed. Je neskoro! F: Štyria stotníci, Hamleta na plecia si vyložte a odneste ho jako vojaka, už teraz zachoval sa jako kráľ. Nech na ceste ho hudba sprevádza a zvonia za ním pocty vojenské. Zdvihnite telá: také more krvi na pole patrí, tu však zmysly drví. Na jeho počesť salvy vypáľte. ] [s. 156, 187, 188, 191, 192-193].