Emile Zola Germinal

GERMINAL
(názov jarného mesiaca podľa republikánskeho kalendára)


Autor: Emile Zola – žiada, aby sa do literatúry vniesla vedecká metóda. Pred písaním sa venuje pozornému štúdiu prostredia svojich hrdinov. Predstaviteľ naturalizmu. Človeka zobrazuje ako súčasť prírody.
Útvar: sociálny román – dokumentárna vecnosť
- naturalisticko – symbolická konvencia
Konflikt: robotníci – kapitál: ťažký život baníkov, neľudské pracovné podmienky
Románový čas: približne 1 rok
Kompozícia: 7 častí
Postavy: Étienn Lantier – strojník v Lille, neskôr hlavný hovorca baníkov
Rasseneur – krčmár, vytlačený z pozície hovorcu baníkov
Suvarin – anarchista, ruský emigrant
Chaval – bojuje s Étiennom o mladú Catherine
Dejová zložka:
Príchod hlavného hrdinu Étienna Lantiera ( pôvodne strojník v Lille ) do baníckej oblasti Montsou (fiktívne miesto ). Stáva sa predákom robotníkov ( ich postavenie ). Postaví sa do čela stávky – vodcovská samoľúbosť. Sfanatizuje dav mlhavým prísľubom nového, spravodlivého sveta. Bolestné vytriezvenie – pohľad na umierajúcich od hladu, na mŕtve obete zrážky s vojakmi. Jeho popularita sa mení na nenávisť ( takmer ho ukameňujú).
Jeho postoje – postoje laika, sociálneho radikála. Operuje často len naučenými frázami.
Étienne je konfrontovaný s umierneným reformizmom predstaveným krčmárom Rasseneurom – Étienne ho vytlačil z pozície doterajšieho hovorcu baníkov.
Ideový svár románu dopĺňa anarchista, ruský emigrant Suvarin. Vyznáva kult deštrukcie. Spôsobí katastrofu v deň, keď sa vojskom a vedením bane pokorení baníci vracajú do práce do bane. Dej vrcholí desivým výjavom skazy bane Voreux. Hromadný dej je individualizovaný radom svojráznych postáv baníckej kolónie (tragicky postihnutá rodina Maheuových ).
Katastrofou sa uzatvára aj línia súperenia v láske medzi Étiennom a násilníckym Chavalom ( privlastní si mladú Catherine Maheovú ). V zatopenej šachte príde k poslednému boju na život a na smrť.

Láska Étienna a Catherine sa napĺňa behom vysiľujúceho čakania na záchranu, ktorého sa Chavalon nedožije.
V protiklade s ťažkým životom baníkov je ako vedľajšia línia vykreslený život montsouského panstva:
- riaditeľ Hennebeau – manželská kríza
- samostatný podnikateľ Daneulin – stávka mu prinesie bankrot
- rentieri Grégoirovci

Dokumentaristické zachytenie prostredia – topografia kraja, technológia pracovného procesu, každodennosti života a práce baníkov – je umocnené mýtizujúcou obraznosťou.
Symbolika: baňa Voreux – „nenásytné zviera“, „beštia s tlamou večne dokorán“
- aktuálny sociálny konflikt je zovšeobecnený v symbolickej rovine
- anonymný akciový kapitál – predstava božstva, sídliaceho v nedozernej svätyni
- prebúdzajúce sa odbojové vedomie baníkov – „budúca úroda budúceho storočia“
- symbolika sa prelína s biologickou koncepciou človeka
- zdôraznenie animality – prevaha pudových reakcií – „ľudský hmyz“, „stádo postihnutá zhubnou nákazou“, „poslušnosť šeliem v klietke“
- súvisí s vykreslením neľudských životných podmienok
- rozvedený motív dedičnosti – Étienne je z rodu Rougonovcov – Macquartovcov → alkoholizmus predkov sa u neho prejavuje záchvatmi sprevádzanými potrebou zabíjať
- dedičný je aj údel baníkov – „dedičná bieda“, „odveká pokora“, „dedičná disciplína“
Estetika škaredého: zaujatie javmi zvláštnymi, výnimočnými a deformovanými ( záľuba v zmyslovej dráždivosti ohavného a patologického )
- maliarske videnie autora – detaily i celok
Štýlová syntéza: vykrotenosť sociálne motivovaných kontrastov
monumentalizácia
brutalita
neľútostné odhalenie biedy i sily života.