Jozef Miloslav Hurban Olejkár

Dej povesti sa odohráva v štrnástom storočí a vykresľuje vtedajšiu politickú situáciu. Opisuje aj mocného trenčianskeho pána Matúša Čáka a jeho túžbu po spravodlivom vládnutí. V tomto čase bola oslabená kráľovská moc kvôli panovníkovi Ondrejovi ll., ktorý v roku 1222 vydal zlatú bulu, v ktorej dával rôzne ústupky meštianstvu a šľachte. Tá naberala moc a zapríčinila neurčitú politickú situáciu v krajine. Túto situáciu sa snažil zmeniť práve Matúš Čák. Okrem iného dielo opisuje aj nešťastnú lásku medzi Vítom a ľudmilou a pomstychtivosť zlatníka a Olejkára.
V jeden temný večer navštívil Olejkár starého zlatníka. Zlatník bol nepriateľom Matúša čáka a snažil sa na svoju stranu dostaťaj Olejkára. Ten mal Čáka rád pre jeho názory a spravodlivosť, ale zlatník ho presvedcil velmi silnym argumentom. Nahovoril mu, že Felicián, pravá ruka Matúša, by sa mohol oženiť s jeho ženou Miladou, pretože arcibiskup Ilmur má tú moc, aby ju s Olejkárom rozsobášil. Olejkár tomu uveril, pretože veľmi dobre vedel o vrúcnej láske, ktorú k sebeFelicián a Milada prechovávali. Tak sa aj on stal nepriateľom trenčianskeho pána.
Medzitým vypuklo povstanie kvôli sporu, kto získa slovenskú korunu. Matúš Čák chcel dosadiť na trón Václava lll., syna Václava ll., uhorského aj poľského kráľa. Na druhej strane si však na trón robil nárok aj Karol Róbert z Anjou, pretože bol synovcom Ondreja lll. Tak sa vytvorili dve skupiny ľudí: robertovci a zástancovia Matúša Čáka, ktorý bol palatínom. Ten tajne korunoval v Stolnom Belehrade Václava lll.
Olejkár vyslal Víta, svojho učenca, s otrávenými darmi pre trenčianskeho pána na hrad. Vít sa však zastavil v jednej krčme, kde stretol zástancov Karola Róberta. Sedeli tam však aj dvaja mešťania, ktorí sa ho pýtali, čo to nesie. On im povedal čo a pre koho nesie a potom sa vybral ďalej. Počuli to však robertovci a prepadli ho. Ozbíjali ho o všetky veci, ktoré niesol a chceli ho zabiť. Našťastie ho zachránili tí dvaja mešťania. On však nevedel, či sú dobrí alebo nie. Až neskôr zistil, že to boli veľký prívrženci Matúša Čáka. Ten starší bol Važický a ten mladší jeho zať Zlatovský. Starý zlatník bol však trenčianskym richtárom a obidvoch uvrhol do väzenia. Medzitým sa Vít vrátil do Hrabovcovho domu, kde však bol nechcene svedkom rozhovoru medzi Hrabovcom a zlatníkom. Dozvedel sa, že chcú otráviť Čáka aj Ilmura. Bol z toho veľmi zničený a rozhodol sa ujsť aj so svojou milou Ľudmilou, lebo Olejkár mu prísne zakazoval sa s ňou stretávať.

Vít však ešte vyhľadal Matúša, aby mu povedal, že ho chcú otráviť. Ten tomu najprv neveril, ale Vít dal ovoňať šťenaťu z fľaštičky, ktorú mu daroval Olejkár. Šteňa zdochlo. Matúš mu teda uveril a bol celý prestrašený, lebo sa dozvedel, že chcú otráviť aj Ilmura, ktorý bol práve v Budíne. Bál sa, že mu nestihne poslať varovanie. Ale našťastie sa Olejkár zastavil na pár dní v Ostrihome, a tak sa Ilmur o všetkom dozvedel. Keď Olejkár prišiel na Budín, dali ho zavrieť. Rovnako Matúš chytil zlatníka, práve keď chcel otráviť Važeckého a Zlatovského. Obidvoch oslobodil.
Medzičasom na českých hraniciach zadržali dve osoby. Boli to Vít a Ľudmila, prezlečená za muža. Chceli ísť za Matúšom, a tak ich za ním odviedli. Konal sa súd. Zlatník dostal trest smrti. Hrabovcovi bolo odpustené, lebo ho len nahovoril zlatník. Matúš priviedol Víta a Ľudmilu. Bol šťastný, že sa konečne budú môcť zobrať. Ale Olejkár stále tvrdil, že jeho život už nemá zmysel a vysvetlil prečo:
Keď bol mladý, zaľúbil sa do chudobného dievčaťa. On bol však z bohatej rodiny, a preto si ju nemohol zobrať. Toto dievča sa volalo Želmíra a bolo zlatníkovou sestrou. Mali spolu dieťa, chlapčeka, ale onedlho po jeho narodení spáchala Želmíra samovraždu. Synčeka nechal u pustovníka, ktorý ho vychovával. Odvtedy bol zatrpknutý voči celému svetu a plný nenávisti, lebo nemohol mať tú, ktorú ľúbil. Oženil sa s peknou Miladou, ktorá však ľúbila Feliciána, a bál sa, že ju stratí. Keď mal jeho syn šestnásť, prijal ho za svojho učenca a Vít bol veľmi schopný a šikovný študent. jeho snom bolo stať sa samostatným lekárom. Keď stretol Ľudmilu, okamžite sa do seba zaľúbili. Olejkár bránil ich láske a zakazoval sa im stretávať, hoci nevedeli prečo. Až nakoniec na súde im prezradil, že sú brat a sestra.
Olejkár oľutoval, že sa nechal zviesť zlatníkovými rečami vlastnou nenávisťou a pomstychtivosťou. Prosil o odpustenie svoje deti, ženu Matúša. Ľudmila a Vít museli pochovať svoju lásku. Vít zasvätil svoj život Matúšovým záujmom a Ľudmila vystavala kláštor.