Kľusali tak ticho a tak pokojne na prostrednom koni vo svojom svadobom objatí, vo svojej svadobnej noci, až tichá reč Petrova: "A nič si už viac nežiadam, len aby to,čo nás spojilo, zostalo medzi nami neporušené navždy" akoby bol ich druhý svadobný sľub.


Vlastný názor na dielo:
Krásny príklad čistých a vyzriatych citov na pozadí sociálnej selekcie budúcnosti rodičov dieťaťu spojenej s vtedajšími pomermi biedy a bohatstva spoločenských vrstiev.