Margita Figuli: Tri gaštanové kone

Novela rozprávkového charakteru o boji zla proti dobru, boji dvoch mužov o priazeň jednej ženy v prostredí Oravy, Turca, Babej Hory a Leštín v čase hospodárskej krízy.
Kniha sa začína úvodnými riadkami: "Ľudia sa to naučili volať šťastím, ale my, Magdaléna moja, my to budeme volať životom...", ktorých význam sa čitateľ sa dozvie až na koniec.
Dielo je spísané na 267 stranách malého formátu (A6). Okrem iného obsahuje i doslov o Ivana Habaja a ilustrácie. Charakteristika postáv:
Magdaléma Maliariková - dcéra Malárikovcov, pekná, čistej povahy, nikdy si na kruté zaobchádzanie Janom nikomu nesťažovala, mlčky všetko znášla
Peter - pekný a urastený muž, vyrastal ako sirota, rodičia mu zomreli pri požiari, starý Maliarik si ho chcel zobrať, no žena mu to zakázala, potuluje sa po kraji a vykupuje drevo pre žilinkú pílu, odvážny, statočného srdca, hlboko prejavujúci svoje city, schopný sebaovládania, ochotný zrieknuť sa i života, ba dokonca odstúpiť i nárok na Magdalénu, len aby sa mala dobre
Jozef Greguš - Magdin bratranec, vie, čo je medzi Magdou a Petrom, prečo čaká, no i tak odhovára Petra, zo začiatku nedáva na city iných, no zmení sa, má za ženu Magdaleninu priateľku
Jano Zápotočný - zámožný surovec, patrí mu pol leštínskeho chotára, ešte pred pytačkami išiel za Evou, s ktorou chodil rok, nesúcití s nikým, týra zvieratá, čo sa mu stane i osudové, stane sa s neho pijan a obracia sa i proti cirkvi
Maliarik - starý, milý, Petra mal vždy rád, nebránil mu láske k Magde, dokonca ich podporoval
Maliarička - chamtivá, chtivá po majetku, nechcela sa s nikým deliť, chcela svoje imanie iba zveľaďovať i na úkor šťastia svojej dcéry, oplakávala by skôr smrť Jana ako Magdy

Obsah:
Dielo sa začína opisom tuláka na krásnom gaštanovom koni, ktorý sleduje zatmievajúcu sa oblohu. Tým tulákom je Peter. Hľadí na vychádzajúce hviezdy a spomína na svoje detstvo, ktoré strávil v Turci. Spomína na Magdalénu, na city k nej, na to, že ju videl iba pred piatimi rokmi. Blíži sa k dedine, kde by mala Magda bývať. Neprechádza náhodou, ale so zámerom. Chce ju požiadať o ruku. Vie, že je pustovník, nemá rodičov, imanie, strechu nad hlavou, ale vie, že ju ľúbi, a že jeho láska je opätovaná. Peter si takto vymaľováva budúcnosť so svojou vysnívanou, keď ho preruší rachot koní. Je blízko poľskej hranici keď zočí dvoch jazdcov a sedem koní. Sú to pašeráci. Prenasledujú ich poľskí žandári. Prefrčia okolo neho a jeho kôň sa takisto splaší; cvála s nimi.

Preskakujú cez potok, keď jeden z koňov, na ktorom je pašerák to nezvládne a roztrhne si brucho. Na chvíľu sú všetci traja v bezpečí. Peter sa dozvie, že človek, ktorého kôň práve zomiera je Jozef Greguš, bratranec Magdy. Druhý z pašerákov je Jano Zápotočný, ako mu vyjavil Greguš. Greguš sa zmienil i že je bohatý a ide na pytačky tam, kde mieri i Peter. Peter samozrejme dostáva zlú predtuchu, ktorá sa i hneď splní. Jano chce tiež Magdu za ženu, no Peter nič na sebe zo svojich pocitov nenechá poznať. Ide s nimi, cestou spoznáva Janovu surovú povahu. Jano sa zastaví v jednej dedinke u Evy, jeho ročnej známosti, aby sa od nej definitívne rozlúčil. Aby bol nerušený pošle ich do chotára, kde ho majú čakať. Greguš s Petrom sa tam zhovárajú o Janovom úmysle. Rozhovor sa končí nezhodou. V ráno pribehne Jano už iba na jednom koni celý vydychčaný. Eva, keď sa dozvedela, že s ňou končí naňho zavolala žandárov a stihol zachrániť iba seba a jedného koňa. Teda sú už iba tri kone.
Dochádzajú do dediny. Leštiny so svojou krčmou, ktorú vlastní Maliarik, ich privítajú. Tu si miestny všímajú, že ich tri kone sa podobajú ako vajce vajcu; tri gaštanové kone. Jano je nahnevaný na Petra, keďže tento mu neche predať svojho koňa (mal ho iba požičaného), aby nevizeral zle pred Maliaričkou (Maliarička sa líška bohatému zaťovi, preto sa musel Greguš obetovať a ísť spolu s Janom na záťah). Naďalej Janovi nedá pokoj i privítanie starého Maliarika, keďže tento si všíma iba Petra, ktorého dlhé roky nevidel, odkedy sa presťahovali z Turca do Leštín. Rozhovor s Maliarikom je krátky. Preruší ho hukot koní. Peter zbadá Jana s nožom v ruke pri svojom koňovi (chcel mu dokaličiť nohu). Prichádza v čas. Peter sa ovládne a nechá to tak. Jano za ním posiela Greguša, aby na neho dával pozor; bolo by to pre neho nebezpečné, keby sa stretol osamote prv ako on s Magdou. No i tak, Peter sa vymiká dohľadu a strtáva sa s Magdou. Magda je šťastná, no plače. Krátko sa zhovárajú, no i ich prerušia. Matka, stará Maliarička prichádza. Tajili sa pred ňou už keď boli malý a teraz sa to nezmenilo. Magda dohodla, že sa stretnú pri včelíne o deviatej večer. Peter ju čakal, neprichádzala. Vtom začul čudný hluk, hneď vbehol do dvora pozreť sa skadiaľ ten hukot ide. Je ticho. Nikoho široko ďaleko; zvuk sa zopakuje. Zistí, že ide zo stajne. Rýchlo ta vkročí a zbadá tri gaštanové kone; sú rozrušené. Zápotočného pení, Petrov má ľudksú tvár akoby sa potešil jeho príchodu. Zbadal akúsi postavu pod svojím koňom. Je to Magdaléna. Mala asi nehodu a teraz je jej hlava pod kopytom koňa. Rýchlo ju stade vyslobodí.

Je v bezvedomí. Hľadá niečo s čím by ju mohol vzkriesiť, no nič nenachádza. Je v rozpakoch; možno toto bude jeho posledná možnosť rozprávať sa s ňou nerušene; zistiť, či sa pre ňu oplatí riskovať všetko, či nie je všetko márne. Treba ju kriesiť. Vynesie ju do lesíka a tam vyčká až sa zotaví alebo ju zanesie matke, do pazúrov, z ktorých už niet úniku. Volí, i keď proti svojej vôli, ale v súlade so svedomím, že ju zanesie matke. Dúfa, že tá nebude robiť žiaden krik, no opak. Celá krčma je na nohách. Zišli sa všetci zainteresovaný. Peter ju vzkriesil a ona venovala pohľad iba jemu. Maliarička to vidí a naznačuje jej aby venovala viacej pozornosti Zápotočnému. Zápotočný rýchlo zhodnotí situáciu a rozhodne sa, že je čas na pytačky, inak by bolo neskoro. Petra pošlú von. Blúdi po celom kraji a premýšľa o tom, čo sa stalo. Pri ceste späť stretne už podnapitého Greguša. Ten mu vyrozpráva ako starý Maliarikoví privolili, ako Maliarička povedala áno namiesto Magdy. Peter je rozčúlený a ak by pil asi by zabil Zápotočného, rozhodne sa preto ísť spať. Nenachádza spánok; spomína na sváka Baďa, sktorým strávil večer pri ohni ako malý chlapec a po ktorom s krotkým jeleňom pozoroval nočnú oblohu. Rozhodol sa, že pôjde k Magdinemu okno a jemne naň zabúcha, aby sa mohol s ňou porozprávať, aby bol v jasnom. Jeho nespavosť nebola márna; ako prišiel videl v izbe Zápotočného i Magdu. Zápotočný ju chcel zneužiť, ale nepodarilo sa mu to (Maliarička ich prerušila). Magda bola rozrušená a preto sa rozhodol ísť spať.
V druhý deň ráno videl ako Magda, Zápotočný a Maliarička idú kupovať obrúčky (Jano sa ide chvastať do dediny). Všíma si Magdu. Nehľadá ho pohľadom, neblúdi po oslobodený. Dedukuje si, že je koniec, rozhodne sa že pôjde svojou cestou. Najprv sa ide posilniť do krčmy, kde sa chce i rozlúčiť s Maliarikom. Maliarikom nechce, aby tak skoro prešiel. Chce, aby zostal aspoň ešte do noci, na pálenie svätojánskych ohňov. Neprehovoril ho. Už odchádza od stola, keď ho zastaví mladý muž. Pripíja na ich troch gaštanových koní. Zaujme ho. Dajú sa do rozhovoru a vysvitne, že muž má tiež problémy so Zápotočným. Je na tom tak isto ako on. Tiež miluje Magdu, no prepustil by mu ju. Rozhovor sa končí Petrovim pristaním na svätojánske pálenie ohňov.
Je deň pálenia svätojánskych ohňov. Všetci sú už nastrojený pri okraji dediny. Je tu i Peter i Jano, Greguš sa tu tiež obmieta; čaká sa iba na Magdu.

Čakajú už hodnú chvíľu a na Janovi jasne vidno stupňujúce sa napätie; snaží sa ovládať, no už je trochu podnapitý. Keď Magda neprichádza už dlhšiu dobu rozhodne sa, že si niečo začne s prítomými ženami, predtým ju ale v nie dobrom pospomína a vyhráža sa, že ju prekabáti. Vyberie si tú najpeknejšiu a začne s ňou nepekne flirtovať. Ona je očividne potešená, že si ju vybral a neodmieta. Prichádza Magda. Ide so svojou priateľkou. Zbadá ich Jano a začne nemotorne bozkávať svoju novú, len aby jej ukázal, čo všetko si môže dovoliť hneď po zásnubách. Nastal čas. Všetci už idú do hory, iba Jano s priateľkou, Greguš s priateľkou (Magdinou kamarátkou) a Peter s Magdou tu stoja. Sú tu iba tri kone. Jano sa robí, že mu je všetko ľahostajné a vysedlá koňa s novou, greguš taktiež, takže Petrovi s Magdou nič inšie ani nezostáva. Peter je celý v extáze mať ju tak blízko pri sebe. Prvý ide Greguš, potom Peter a na konci Jano, lebo chce byť nerušený a mať výhľad na dianie pred sebou. Jano už zachádza do extrémov a zrazu sa im tento párik vytratí. Uvidia ich ešte potom ako zosadajú z koňa a líhajú si. Zvyšné dve dvojice idú mlčky ďalej. Peter už už chcel prehovoriť k Magde keď to sa kone splašili. Medveď! Rozutekali sa kone a už bol každý pár osamote. Aby si bol Peter istý išiel na úpätie lesa do hustého machu, kde môžu byť nerušený. Magda stále mlčala. Postáli a Peter už bol odhodlaný otvoriť svoje srdce jedinej žene, ktorú miloval, miluje i bude milovať, aby si bol na istom, aby jeho láska mala opodstatnenie. Mlčala. Začal teda od začiatku od svojho detstva. Tu sa už tvoril dialóg, no Magda bola opatrná, posielala stále Petra, aby sa pozrel, či ich niekto nepočúva. Rozhovorili sa. Vysvitlo, že Magda opätuje city Petrovi, ale nie je si istá. Predsa sa už nevideli niekoľko rokov a chlapec, ktorého poznala a ktorý sa jej utkvel v pamäti sa mohol zmeniť. Dala mu skúšku. Spomenula si na jeho sľub. Mal postaviť vo svojej rodnej dedinke (Turiec), na mieste, kde mu zhorel dom i s rodičmi, kde sa stal sirotou, nový, aby sa mali kde uchýliť a potom na znamenie prísť s tromi gaštanovými koňmi. Tam, kde ich priviaže, tam sa stretnú. Povedala, že bude na neho čakať hoc i tri roky, nepošpinená. Zase ho poslala na obhliadku, no teraz opodstatnene; zbadal akéhosi mužského v hustom poraste. Bol to Zápotočný. S otvoreným nožom v ruke sa mu vyhrážal. Ľahko, z lásky k Magde, ho omráčil. Späť už cválali na dvoch koňoch (zobrali i Zápotočného). Keď už zbadali skupinu mladých vracajúcich sa s pálenia ohňov, rozhodli sa, že by ich nemali vydieť spolu a tak sa lúčili.

Lúčili sa prísahou, že sa počkajú, vediac, že o tejto vie i Zápotočný.
Peter sa rýchlo ponáhľaľ do práce, no najsamprv musel odovzať svojho prepožičaného gaštanového koňa; koňa svedka sľubu. Nad dianim v Leštinách si nadmerne neláme hlavu; Jano nie je tak odsamzačiatku zlý, vidieť, že dnes prvý raz držal otvorený nôž v ruke. Dorazil v Turci a v prvú nedeľu ako na hrob sa prišiel podívať na spálenú rodičovskú chalupu. Navštívil ujca a ujčinú. Boli celý šťastný. Neotáľaľ. Hneď im vyrozprával, čo má za ľubom. V komôrke mu ponúkli miesto na nocľah. I robotu si našiel neďaleko, v Žiline na píle. Ujec mu pomáhal, čo sa dalo; dom rástol ani z vody. Prichodili ho obzerať sa obzerať i mladé devy, ktoré očividne mali o Petra záujem. Jedno dievča mu i muškát do záhradky zasadilo i mlieka na posilnenie prinieslo, no jej túžby on rýchlo zmaril, mysliac stále na Magdalénu. Magdu mal i na mysli, keď bol vo finančnej núdzi, no tu ujec pomáhal. Pomáhali i mladí z Turči. Zle bolo, keď došlo ku kríze v pílach, keď sa píla po píle zatvárala, pracovníci prepúšťali, mzda skarcovala, tu i jeho morenie cez prestávky nepomáhalo. Stalo sa, že prišiel kupec koní a hľadal toho, kto by mu kone zháňal. Celý Turiec mu Petra odporúčil. Išlo mu to tak dobre, že si mysleli, že je hádam už i bohatý, no potom i toto stroskotalo. Hranice zatvorili a on nazhromaždené kone musel predať sám. Zimu už prišla a on už mal strechu nad hlavou. Chodieval na jarmok a stalo sa, že gazda, od ktorého si požičal toho znamenitého koňa, ktorému vďačí on i Magda život (držal kopyto na jej hlavou), ho predáva. Kúpil ho. Ujcovi a ujčinej prišiel list od detí, že ich pozývajú bývať do mesta. Ihneď sa i dohodli, že svoj dom dajú pod správu Petrovi a počase ho hádam i odkúpi. Peter, majúc jeden zariadený a jeden polohotový dom, im teda vyjavil celú pravdu o Magde a o prekážkach ich láske, o ktorej nevedeli. Ujec mu doporučil si zvyšné dva gaštanové kone vypožičať o gazdov. Urobil tak a už sa mohol vydať na cestu.
Prešli dva roky, bolo práve po zime. Plný nádeje a priani stretnúť Magdalénu na dvore s meričkami ako kŕmi hydinu si vymaľovával ako sa zachová, ako sa jej nežná tvár zahľadí, ako sa ladne narovná pri jeho príchode. Šiel teda smerom do Oravy na troch gaštanových koňoch, on na prostrednom, svojom vernom. Prišiel do Oravy a tu stretol hneď i jedného svojho známeho. Bol to mladík s fúzami, ktorého si pamätal s krčmi a ktorý sa mu zdôveril, že tiež túži po Magde. Povedal mu, že sa vydala asi pred rokom. Skoro, že s koňa nespadol. Vytrval a pretvaroval sa, že ho to až tak hlboko neranilo. Rozhodol sa teda ísť do Vyšného Kubína a stadiaľ do Leštín.

Vo Vyšnom Kubíne chcel navštíviť Greguša a pozhovárať sa s ním, aby si bol na jasnom. Nestretol sa s ním, ale s jeho ženou i dieťaťom. Bola to deva, s ktorou v tú osudnú noc na pálenie svätojánksych ohňov prišla Magda, jej priateľka. Najprv Petra ani nespoznala, no potom sa jej začalo čosi mariť. Tomuto chcel Peter predísť a chcene ju klamal. Osedlal zase koňa a pobral sa i so zvyšnými dvoma do Leštín. V Leštinách sa úplne nevyznal a tak považoval za najlepšie ísť najprv do krčmy. Pri krčme si priviazal svojich troch gaštanových tátošov a vošiel dnu. V krčme okrem krčmára nik nebol. Ten sa správal ale čudne. Celý čas naňho i na jeho koňe zízal. Peter po chvíli rozhovor si s ním bol na jasnom. Krčmár mu prezradil, že Jano Zápotočný, keď bol zapíjať žiaľ ako po iný raz zo svojej ženy, prezradil okolnosti pálenia svätojánskych ohňov, ako načúval rozhovoru Magde a Petra. Poprosil ho preto, aby keď príde muž na troch gaštanových koňoch, nech mu dá vedieť, že mu vďačí "krásne" manželstvo. Povedal mu i ďalej, že Magda ešte na neho stále čaká. Odhalil mu i skutočnosti, ako prišlo k tomu, že sa musela vydať. Vravel, že hneď po tom, ako si dali sľub, že sa Magda s Petrom počkajú, Jano Magdu dobehol a keďže táto bola sama v hore nehanebne ju zneužil. Čakala dieťa a tak sa už nič nedalo robiť. Peter neplakal, ale duševne ho to trhalo, chcel sa biť do pŕs a mliaždiť všetko okolo. Peter rozmliaždil iba pohár. Spýtal sa krčmára, kde Jano teraz býva a ten mu to aj povedal. Rozhodol sa teda tento problém vyriešiť po chlapsky a konfrontovať sa s Janom. Janov dom bol pekný. Zaklopal na bránku no nikoho nikde. Podišiel bližšie aby sa sám presvedčil, či je niekto zbadal, všimol si dve oddelené postele a viac nič. Okolo išli sedliaci a v mase i jeden starček, ktorý za nimi trochu zaostával. Zastavil ho a spýtal sa, kde nájde Zápotočného. Ten mu povedal, že teraz sú celý deň na poli na Okružinách a že i on ta ide. Šiel teda i on s nimi, vediac, že zasa musí klamať o svojej identite, aby sa neprezradil. Vysvitlo, že každý je s historkou o troch gaštanových koňoch dobre oboznámený. On predstierajúc kupca z Gemera, čo si prišiel pozrieť horu Sedliská, čo Zápotočný predáva z jedu (túto chcela Maliarikova pre seba) (všetko toto iba pritakával), bol až prekvapený ich informovanosťou. Magdaléna je už na polutovanie, no niektorí ňou opovrhujú, že čaká ešte na toho tuláka. Jano, už pijan a nesympatický každému, vraj kúpil tých najhorších koňov, ktorých neskrotí nik a dal ich Magde opatrovať, aby sa jej mstil.

Keď sa skupinka sedliakov od neho lúčila starý dedko, ktorému ešte ponúkol tabak, aby sa osamote porozprávali, mu povedal čosi čo ho priviedlo do plaču. Magda v šiestom mesiaci tehostenstva, keď odbavovala tie divé kone, dostala úder od nich a potratila (porodila predčasne). Peter s takýmto krvácajúcim srdcom lúčil sa od starčeka a chystal sa na Jana Zápotočného.
Blížil sa už západ slnka a Peter sa ponáhľaľ, aby zastihol Zápotočných na poli. I stalo sa. Videl ako Zápotočný bičuje koňa po šiji a Magdaléna ho musí pridržiavať. Kôň nechce orať; je to ten jeden z tých troch gaštanových, s ktorými vtedy on Jano i Greguš prišli za Magdou. Jano ho kruto bije a keď ho Magda upustí skoro sa preriekne i na ňu. Peter iba zatína zuby a premýšľa ako nič neprenáhliť, no čo vidí, nad tým sa iuž nedá rozmšľať. Jano bije palicou koňa do tváre; kôň ju už má celú krvavú a očividne je už úplne bez kontroly. Magde sa zase vytrhne z remencov a hrozí ju zahlušiť. Peter už nestojí. Pribehol k Janovi, no ten ho nespoznal a šlahá koňa ďalej. Odsotí ho, že padne do bezvedomia a Magdu po druhý raz zachraňuje spod kopýt smrti. Ich stretnutie si prestavoval ináč, no je i tak šťastný. Magda ho tiež sprvoti nespoznáva (omdlela a preberá sa), no i po tom, čo sa jej roztvoria oči nereaguje tak, ako si to Peter vysníval. Dalo by sa povedať, že ním až opovrhuje. Káže mu odísť, aby sa zachránil aspoň on, ona je už zatratená do smrti s ním. Jano sa prebral. Najprv i on podišiel k studničke, no potom ho chytil ošiaľ, keď si uvedomil, koho má pred sebou. Schytil kameň nad hlavu a mieri na Petra. Magda ratuje o pomoc. Peter sa mu iba vyhýba, no pošmykne sa. Na zemi, keď už ho mohol Jano trafiť ho zachránia ľudia, čo počuli Magdine ratovanie. Jano sa ovládne a všetkých pribehlých presvedčí, že to všetko z toho splašeného koňa. Magdaléne je s tohoto diania nedobre a tak idú domov. Peter sa ubytuje v krčme a chce vyčkať čas a pozhovárať sa s Magdou, aby si bol na čistom. S Magdou je už nedobre, vyzerá to, že prejde na onen svet. Prišla za ňou i jej matka, stará Maliarička. Tá sa s ním i v krčme poriadne porotprávala na čistom a zo všetkého ho obvinila. Šanca dostať sa k nej je už menšia ako by si mohol predstaviť. Matka a manžel ho nepustia ani do pytvora podívať sa čoilen cez oblok na ňu. V jednu noc, keď je už z Magdou zle príde dedinčan do krčmy to oznámiť, že má ísť po farára. Peter vidí toto ako jedinečnú šancu rozlúčiť sa s ňou (premýšľaľ i podplatiť neskôr hrobára, aby mu ukázal telo mŕtvej). Idú teda spoločne na faru za farárom, ktorému sa Magda ako jedinému zdôverovala a teda ktorý o všetkom vie.

Farár Petra pochopí a hneď idú Zápotočným. Miestnosť je preplnená. Každý ho považuje za cudzinca, len starý Maliarik a Greguš mu podávajú ruku. Mieša sa doňho Jano, no farár Petra zastáva. Podíde k Magde a vidí ako vydychuje, no nie naposledy. Zbadal, že má pery ešte červené. Stiahne sa a ide von. Tu počuje kone. Naseluje cvendžaniu a zbadá onoho, čo na Okružinách Jano dokaličil. Pyska má natrhnutý a oko vytečené. Poberá sa do krčmy a celú noc sedí ako na ihlách mysliac, či u Zápotočných jeho láska umiera a či sa preberá k životu.
Na druhé ráno prichodí do krčmy dobrá zvesť. Žije. Peter si uľavil, no vztápätí spomenul čo ako ďalej. Každý v krčme čakal, že pôjde za Zápotočným, no nestalo sa tak. Šiel za farárom. On ho chápal a vedel mu poradiť. Jeho rada, ktorá ako on povedal bola jediná v súlade s Božou vôlou bola preňho krutá, ale pre šťastie Magdiné akceptovatelná. Mal ta prísť Jano a Peter mal mu načisto povedať, že sa Magdy vzáva ak s ňou bude dobre zaobchádzať. Teda i poslali kostolného po Jana, ale ten neprišiel. Mierovú ponuku neprijal.
Magdaléna sa zotavovala. Vyhľadal i lekára v okresnom meste, aby mu povedal, aby sa o ňu dobre staral. Pri tejto príležitosti stretol i mladíka s fúzikmi. Porozprávali sa, samozrejme, o Magde, o tom, čo sa jej už privodil, ako je s ňou. Mladík prezradil, že Jana iba nenávidel a na Petra žiarlil, no teraz už mu je jednoznačné, koho ona v srdci nosí. Odchádza k hraniciam pri Maďarsko a tak požiadal, aby pozdravil Magdu od neho. Stihol sa mu povedať zasa i niečo znepokojujúce o Magde (teta, čo ich navštevuje klebetí a pridáva čosi i o nej). Vraj po tom, čo sa už Magda no nohy vie postaviť a vie chodiť do záhrady obvinil ju, že ona pustila onoho doráňaného koňa z Okružín, čo jednu noc utiekol; a to vraj na znamenie tomu tulákovi. Po tomto rozhovore sa Peter odhodlal, že bude apelovať aspoň na Zápotočného sestru, o ktorej počul iba dobré veci, aby obmäkčila bratovo srdce.
Prešlo niekoľko dní. Peter sedel ešte stále v krčme v Leštinách. Bol jarmok a krčma bola plná mužov, čo boli kupovať. Medzi inými tu boli i sedliaci, čo ich sprevádzal na ceste do Okružín. Prišli do rozhovoru; spočiatku boli nevrúcni, keďže ho považovali za tuláka, no keď sa priznal k svojmu gazdovstvu v Turci, hneď ho videli inými očami. A vôbec Peter už teraz kvôli Magdaléne už nemyslel nad túlavý život. Chcel sa nabažiť tej turieckej zeme, obrábať ju do úkonu, byť pri nej ako chce byť pri svojej Magde od malička i zomrieť s ňou.

Ako sa takto dosýta vyrozprávali zrazu očuli vonku výkrik. Peter hneď vybehol a spoznal Janovu sestru. Bola zmätená a ťahala ich k Janovmu domu. Tam sa všetko objasnilo. Koňa, čo Jano už beztak dokaličil svojím činením na poli teraz značkoval horúcim železom s nápisom tulák, a samozrejme Magdaléna ho musela držať. Chlapi na čele s Petrom dobehli k bráne, no tá bola pevne zamknutá. Niekto z nich šieľ pre sekeru, že dosky vylámu, ale Petrovi to bolo už dlho. Ako náhle videl, že Jano ide zničiť koňovi i druhé oko horúcim kutáčom, rozlomil oblok, skočil do domu a z domu do pitvora. Prichodil neskoro. Kôň už bol slepý. Zhodil Magdalénu na zem sa sám vyskakoval ako nidky predtým. Zhodil i Jana, no toho i zasiahol. Dolámal mu dve či tri rebrá a uštedril mu strteľnú ranu do tváre. Peter tentokrát pribehol najprv k Janovi, no nazmar. Mŕtvy. Vpustil ostatných, aby sa prišli podívať na toto divadlo zúfalstva. Kôň prebúral ohradu a celou silou potom i múr, no ten sa nepodal. Dokaličil sa tak, že ho na mieste zastrelili. Hoci Magdaléna horekovala za Zápotočným, nebolo to preto, že by niečo k nemu cítilo, bolo to skôr tak ako všetci ostatní konali. I Peter ho ľutoval, mohlo sa to skončiť inak, no osud vedel, prečo ho vtedy nepriviedol na faru za ním.
Na tretí deň Zápotočného pochovali. Okolo Magdalény sa okrem Petra zišli aj Janova sestra i farár. Magdaléna bola zatpknutá. Vyzeralo to, že už nebol šanca aby sa vôbec usmiala. Peter sa jej prihováral, že teda pre ňu konečne prišiel. Ona sa vyhovárala, že je žena Zápotočného, že mala dieťa, že nečakala čistá a nepoškvrnená. Petrovi to bolo jedno, jej reči jej už od nej samej nemohli odohnať. Na chvíľu sa zdalo akoby sa pousmiala. Spoločne potom i farárom i so sestrou ju presvedčili. Padla tu i veta na úvode knihy: "Ľudia sa to naučili volať šťastím, ale my, Magdaléna moja, my to budeme volať životom..."
Zostalo vyriešiť iba otázku s majetkom, ktorý ostal po Janovi. Maliarička trvala na tom, aby tu kvôli nemu Magda ostala, no Greguš sa postavil na jej stranu a matku presvedčil. Magda si vyžiadala iba dva kone pre svojho brata Jozefa. Na svadbu museli počkať po smútku. Sobášili sa s dvoma svedkami i proti vôli matke. Do Turca, teda domov, sa na troch gaštanových koňoch vybrali za tmy. Magdaléna mu pritom zaspala.

Kľusali tak ticho a tak pokojne na prostrednom koni vo svojom svadobom objatí, vo svojej svadobnej noci, až tichá reč Petrova: "A nič si už viac nežiadam, len aby to,čo nás spojilo, zostalo medzi nami neporušené navždy" akoby bol ich druhý svadobný sľub.


Vlastný názor na dielo:
Krásny príklad čistých a vyzriatych citov na pozadí sociálnej selekcie budúcnosti rodičov dieťaťu spojenej s vtedajšími pomermi biedy a bohatstva spoločenských vrstiev.