Útvar: novela
Téma: Pocity mladého človeka 70-tych rokov, jeho vzťahy so svetom a ľuďmi v ňom a hľadanie vlastnej životnej cesty.
Miesto: Bratislava a rodná dedina hrdinu asi 100 km od Bratislavy
Postavy: Ivan Mráz, jeho rodičia, Viera Berlanská

Autor:
Dušan MITANA sa narodil 9. 12. 1946 v Moravskom Lieskovom. Po strednej škole rok pracoval ako robotník v Moravskom Lieskovom. V r. 1965 odišiel do Bratislavy študovať žurnalistiku a v tom istom roku sa otvoreným listom básnickej skupine Osamelí bežci zapojil do literárneho života. So štúdiom žurnalistiky skončil po roku. V rokoch 1967-72 študoval filmovú a televíznu dramaturgiu na VŠMU. Pracoval ako redaktor časopisu Romboid, zo „znormalizovanej“ redakcie však v roku 1975 odišiel a odvtedy žije v Bratislave ako spisovateľ „na voľnej nohe“.
Časopisecky debutoval poviedkou Oáza s jabloňami, no skutočným debutom bola zbierka poviedok Psie dni, ktorá vyvolala veľký ohlas čitateľov i kritiky. Hoci príbehy vychádzajú z bežných životných situácií, nezriedka do nich vstupuje iracionálny motív. Závery poviedok je možné interpretovať rôznymi spôsobmi, sú otvorené a nejasné. Pokračovaním Mitanovej tvorby je novela Patagónia, ďalšie zbierky poviedok, romány, ale vydal aj dve zbierky poézie, niekoľko scenárov a výber z publicistiky. Zatiaľ poslednými vydanými knihami je memoárová próza Môj rodný cintorín a Krst ohňom.

Hrdina:
Rozprávačom príbehu je čiastočne autobiografický hrdina Ivan Mráz, mladý muž, ktorý napriek svojej citlivosti, je odhodlaný ísť za svojím snom a nájsť si vlastný životný priestor. Vie, čo chce a vsadí na to všetko. Za cenu roztržky s rodičmi skúša svoje literárne schopnosti na voľnej nohe, za cenu spoločenských škandálov získava lásku vydatej ženy. Jeho názorový radikalizmus a odpor ku konvenciám je pritom ľudsky skutočnejší než pohodlná všeobecná morálka. Patagónia bola pre Ivana vysnívaná krajina. Otec mu o nej rozprával, keď bol malý a pri svojich potulkách prstom po mape práve sem zablúdili najčastejšie. Keď bol starší, zistil, že otec v Patagónii, ani v iných exotických krajinách nikdy nebol a všetko pozná len z učebníc zemepisu. Sám Ivan sa po roku odlúčenia od rodičov zamýšľa nad tým, či práve toto sklamanie, keď prestal otca vnímať cez ružové okuliare, spôsobilo odcudzenie dvoch generácii. "Moje sklamanie bolo také tragické, aké môže byť len sklamanie osemročného chlapca. Andy, pampy, Patagónia.

Kedy vlastne prestal byť z otca cestovateľ? Čo sa stalo medzi nami? Bude to už pomaly rok, čo som nebol doma. Nedokázal som precestovať mizerných sto kilometrov. Andy, pampy, Patagónia. Zrazili sa dvaja tvrdohlaví barani."

Obsah:
Sú Vianoce. Také obyčajné dedinské sviatky, keď je celá rodina spolu, ide sa do kostola, mama napečie koláče.. No Ivan Mráz nemá pokoj v duši, musí čosi povedať rodičom, no nechce narušiť kúzlo rodinnej pohody. Po Novom roku už sa to nedá odkladať a on konečne povie tú osudnú vetu: „Inak, odišiel som zo školy“. Rodičia si najskôr myslia, že ho vyhodili a nechápu jeho úmysel stať sa spisovateľom. Do Bratislavy sa vracia s nevyjasnenými vzťahmi, najmä s otcom, ktorý je rovnako tvrdohlavý a presvedčený o svojej pravde ako on sám. "Vracal som sa do Bratislavy a bol to čudný návrat. Zdalo sa mi, že tam, odkiaľ sa vraciam, už nie som doma a tam, kam sa vraciam, ešte nie som doma. Ale toto provizórium mi vyhovovalo. Mám rád veľké mestá, hotely, krčmy a stanice – miesta prechodného pobytu. Možno to súvisí s pocitom, že mi stále niečo uniká. Hoci som vždy túžil po pokoji, spokojný som iba v ustavičnom zmätku a nepokoji. Uvedomoval som si, že som im spôsobil bolesť, ale liezlo mi na nervy ustavičné matkino: si zlý. Nevedel som im vysvetliť to, čo som tušil ešte tak nejasne: že dobro nie je neprítomnosť zla."

Prenajme si malý byt na prízemí v rušnej ulici a začína napĺňať svoj sen. Raz na koncerte ho zaujme istá jedna žena, lepšie povedané jej vlasy, pretože celý čas ju vidí zozadu, a rozhodne sa ísť za ňou. Nasleduje ju až k domu, no nenájde v sebe odvahu sa prihovoriť. Na druhý deň chce napraviť svoju chybu, no predtým než pôjde za ňou, skočí k holičovi. Plávajúc vo svojich myšlienkach, s hlavou v oblakoch, sa nechtiac dá ostrihať dohola. Zistí, že jeho múza sa volá Viera Berlanská, pracuje v redakcii časopisu a.. je vydatá. To ho však neodradí a hoci je týždeň zavretý v byte kvôli bolesti zubu, aspoň jej volá. V redakcii mu povedia, že šla na dovolenku s manželom do Juhoslávie. Po návrate jej nahovorí, že sa chce stretnúť ako čitateľ, spozná ho vraj podľa toho, že nebude mať tričko. Za poburovanie ho chcú odviesť policajti, no Viera príde včas a presvedčí ochrancov zákona, že robia prieskum. O pár dní sa Ivan rozhodne ísť Vieru navštíviť. Povzbudený alkoholom vtrhne priamo do oslavy menín Vierinej matky a spraví tam poriadnu hanbu pred celou rodinou. Zdá sa však, že Viere to vôbec neprekáža a dokonca ide, napriek nesúhlasu manžela, odprevadiť Ivana k autobusu.

O pár dní mu zavolá, že od muža odišla, presťahuje sa do jeho malého bytu a za pomerne krátky čas otehotnie. Ivanovi sa podarí dokončiť knihu a konečne sa zamyslí nad svojim otcom, situáciou, za akej odchádzal z domu a uvedomí si, že ľudia vždy rozmýšľajú nad vzdialenými krajinami za oceánom, no niekedy je pre nich problém prekonať sto kilometrov a vzdialenosť ľudí nie je ani tak daná geograficky, ako blízkosťou ich sŕdc. Rozhodne sa teda rodičov navštíviť. No v rodnej dedine ho čakajú dve nemilé prekvapenia. Najprv zistí, že celá dedina ho považuje za kriminálnika, ktorý bol rok vo väzení a potom sa od matky dozvedá, že otec zomrel. Pochopí, že pre matku to bola čiastočne úľava a v samote našla pokoj. Nechce jej to kaziť, preto sa hneď na druhý deň vracia do Bratislavy. Príbeh sa končí akoby v pohybe medzi dvoma svetmi, jedným z ktorého odchádza a druhým, kam prichádza. "Každým otočením kolies som sa od niečoho vzďaľoval a k niečomu približoval...".

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Dušan Mitana: Patagónia