Gustáv Kazimír Zechenter- Laskomerský: Lipovianska maša

Anička: vnučka majiteľa maše- pána Dymáka, je vysoká, plných ťahov, štíhla beluša. Vlasy žlté, vo dvoch hrubých povesnách poviazané, vlnili sa jej dolu chrbtom. Biele vysoké čelo, modré podlhovasto krojené oči, nos rovný, jahodový, ako peniažtek malé ústa, líca ako jablko, zuby biele ako sneh tam na chlme. Pri každom prívetivom úsmeve otvárali sa jej jamôčky v lícach. Jej hlas znel tak ľúbezne ako ten večerný zvonček v čas jasného blankytu.
-skromná, pokorná, pracovitá

Janko Dubec: asi 25-ročný šuhaj, bol hrdej vysokej postavy. Údy mal súmerne svalovité, vlasy kučeravé, čierne, tej farby fúzy, čierne zdravé oči, útlo nakrivený nos. Jeho šija bola vystretá, krok ľahký. Výraz pokojnej tváre je dobrotivý, ale pri najmenšom stiahnutí hustých obŕv pozorovať blesk ráznej odhodlanosti. Malebný národný kroj dovŕšil lepotu tohoto slovenského mládenca
-pracovitý, odvážny

Ravasy: uhľomerač u majiteľa maše. Jeho chudé telo pokrýval dlhý šnurovaný čierny kabát. Vysoké čižmy, do čižiem nohavice, na hlave nízky klobúk s nahor vysúkanou strechou – sú jeho oblekom. Jeho tvár je žltopočernastá, oči malé, čierne, škuľavé, noštek krátky a tlstý, s veľkými, hore vystrčenými dierkami. Fúzy riedke a úzke, akoby bičom plesol, ústa veľké, zuby štrbavé, čierne.
-falošný, podvodník, klamár, podlý

Dymák: ľahkoverný, dôverčivý, dobrák, je muž najlepšieho veku, chlap udatný, v sivej halienke, ťažkých čižmách a sivom podperenom širáku. Vysoké čelo vráskami preorané, pozor mútny ako podhôľne, v pozdných novembrových dňoch ťahavou hmlou zahalené bane.

DEJ:
1. autor opisuje krásu prírody, domy, ľudí a ich prácu v Lipovianskej maši, keď sa blíži súmrak. Píše o mladých ľuďoch, spomedzi ktorých ho zaujal pár- Anička, vnučka majiteľa maše Dymáka, a Janko Dubec nazvaný „Kučeravým “. O Aničku sa okrem Janka uchádza aj Ravasy, uhľomerač z maše, ale Anička má radšej Janka. Jano Pobožný, hlásnik, a Maco Otčenáš, topiar, sa rozprávajú o Ravasyho otcovi, ktorý zomrel krutou smrťou, pretože bol „surový, skrivodlivý a tiež uhľomerač, čo robotníkov utlačoval a trýznil. Rozdráždení mašiari ho hodili do pece a vraví sa, že takéto železo býva nešťastné“. Začína padať súmrak a mládež sa ešte baví. Ravasy sa usiluje zmocniť Aničky. Keď sa mu to podarilo a chcel ju bozkať, ona ho odstrčila a utekala k Jankovi, ktorý Ravasymu stisol silne ruku, až sa Ravasy prekotil na zem. Pritom Jankovi vypadol nôž, ktorý si nikto nevšimol. Ravasy si ho hneď schoval pod kabát a vylepil Jankovi zaucho.

Janko ho chytil a zavesil ho na odlomok konára. Keď spadol dolu, všetci sa smiali a Ravasy pohrozil Jankovi, že sa mu pomstí.
2. Autor opisuje noc v dedinke a ako Janko a jeho priateľ, Štefan Kolojovie, idú na obľúbený kopec Malinec. Rozprávajú sa o Jankovej minulosti, jeho láske k Aničke a o problémoch s Ravasym. Ravasy si zaumieni, že získa Aničku hocakým spôsobom a chce na to využiť Dymáka, ktorého má úplne v hrsti. Roku 1848 bol Janko ako dobrovoľník- to využil Ravasy a chcel Dymáka roznietiť v nenávisť voči Jankovi. Janko sa odhodlal ísť za Dymákom popýtať Aničku o ruku, ale Dymák mu povedal, že Anička je pre iného určená a on nie je vhodný uchádzač. Autor opisuje prírodu a v nej Janka a Aničku ako si rozprávajú príbehy dňa. Uhľomerač oznámil pánovi škriepku pred mašou a uchádzal sa o ruku Aničky, na čo nakoniec Dymák pristal. A keď ho Aničke predstavil ako budúceho ženícha, ona ho nechcela. Ale Dymák jej pohrozil, že ju vydedí, vyženie z domu a zakáže jej byť s Jankom. Anička to vyrozprávala Jankovi a aj to, že by sa radšej zabila ako bola Ravasyho ženou. Potom sa rozlúčila a išla domov chystať jedlo pre hostí na zajtrajšiu poľovačku. Toto všetko povedal Janko Štefanovi, ktorý zbadal niečo na buku, a preto zapálil oheň, aby to vykúril. Zo stromu spadol Ravasy, ktorý vypátral Jankovo obľúbené dostaveníčko. Chvíľu sa ešte bavili a potom rozišli domov.
3. Pred mašou bol radvanský výročný trh. Prišli poľovníci, ktorých autor podrobne opisuje a pripravujú sa na poľovačku. Aj Ravasy bol medzi poľovníkmi, ktorých Anička obsluhovala. Aj ju chcel, uplakanú, objať, ale motajúci sa psy ho našťastie zhodili na zem, na čo sa všetci rozosmiali. Keď prišiel Dymák na dvor, všetci zberali z rámu pušky a kapsy a išli pred mašu. Chlapi si všimli, že je Dymák smutný a rozprávali sa o tom, ako medveď zaútočil na stádo volov. Preto Dymák zvolal poľovačku, aby medveďa zastrelili. Na ceste k skale Junčiarke Ravasy a Fafira si všimli Janka v lese. Keď prišli na polianku za Junčiarkou, zbadali lipoviansky salaš, kde ich bača pohostil žinčicou. Idú ďalej, po chvíli zastanú a schovajú sa. Z krovia vyjde medveď a Dymák naňho dva razy vystrelí, ale ani jedna rana ho nezabije. Medveď bol rozzúrený a rozbehol sa na Dymáka, ktorý s ním začal zápasiť. Strelci sa nevedeli spamätať zo šoku a Zjavil sa Janko.
4. Medzitým ako strelci čakali na medveďa, Ravasy sa potajomky odpojil a išiel k priepasti s mostom, cez ktorý chodí Janko. Valaškou prerúbal drevo mosta tak, aby sa pod Jankom zrútil. Ravasy si sadol na postriežku a čakal.

Po ceste išiel pocestný, ktorý mal v červenej šatke bankovky. Vstúpil na most a prepadol sa do priepasti. Ravasy sa poteší, že je Janko mŕtvy a uteká k mŕtvole, ktorá má tvár zakrytú rukou. Až neskôr si všimne, že je to čipkár chodievajúci do mesta, a chytí sa za hlavu. Potom vzal čipkárovi peniaze a strčil si ich do kabáta. Napadlo ho, že má v kapse Jankov nôž, na ktorom má vyryté svoje meno a strčil ho až po rukoväť do srdca čipkára. Keď sa vracal naspäť, našiel pascu na medveďa, okolo ktorej boli husté rárožiny. Mal dve možnosti: buď pôjde inou cestou alebo prelezie ponad pascu. Zvolil si druhú možnosť. Keď preliezal, jeho puška zavadila o pascu, ktorá ovalila Ravasyho cez pás. Ravasy kričí o pomoc, ale nemá mu kto pomôcť.
5. Keď sa Janko ráno v deň poľovačky zobudil, vyrozprával svojej slepej matke o svojich problémoch, potom sa vybral do hory zbierať byliny, kde ho pri Junčiarke šuhaj Fafira a Ravasy spoznali. On si ich nevšimol a zbieral kvetiny. Keď ich mal dosť, uvil dva vence. Jeden do lipovianskej kapitulky a druhý Anke, ktorý jej mal doručiť Štefan. Pokračuje v ceste lesom, keď začuje Dymákov krik. Janko zabudol na svojho nepriateľa a dva razy zaťal valaškou do čela medveďa, ale medveď pustiac Dymáka, vrhol sa na Janka. Keď to videl Štefan, utekal k medveďovi a vrazil mu medzi rebrá nôž. Rakyta tiež pribehol k medveďovi a strelil mu do hlavy. Štefan dal Jankovi napiť slivovice a Janko ošetril Dymákovi rany. Dvaja šuhajci išli hľadať lekára, ktorý s nimi tiež išiel na poľovačku, ale keď dlho nechodili, Janko dal spraviť Dymákovi nosidlo z osekancov a až potom sa pozrel sám na seba a na svoje rany. Potom prišiel aj lekár, prezeral rany a zavelil odísť. Ôsmy chlapi vyložili na plecia medveďa a ďalší ôsmi vzali Dymáka na nosidle. Keď SA Dymák prebral, chlapi mu rozprávali o Jankovom hrdinstve. V Dymákovej duši nastal obrat, začal si Janka ctiť, z celého srdca vážiť a poďakoval mu. Keď prišli k Dymákovmu domu, Anka sa hodila na Dymáka na ležadle a plakala. Dymák jej povedal, že ho Janko zachránil a ona ho objala. Dymáka uložili do postele a medveďa zavesili na dvore na reber. Strelci začali odchádzať a mašiari im porozdávali rozsekané mäso z medveďa. Lekár a Janko ostali na žiadosť Dymáka pri ňom nocovať. Do Dymákovho domu prišli ozbrojení četníci a obvinili Janka z vraždy čipkára. Zatkli ho a doviedli do mesta.
6. Večer ide v maši všetko po starom. Pobožný a Otčenáš premýšľajú. Všade panuje tma a počuť len cvengot od odbíjaných násypov na kychte. V Jankovej izbe sedí jeho slepá matka, plače a modlí sa.

Aj u Dymákov je clivo, Anička sedí s lekárom pri Dymákovej posteli.
7. V noci začala búrka a padali krúpy. Pobožný vyzeral von z dverí. Blesky osvetľovali komoru a bledú tvár v nej ležiaceho čipkára. 8. Ráno po búrke ľudia hľadajú Ravasyho. Už podozrievali aj Janka a jeho priateľov, ale nikto to nechcel dať najavo. A tak obecný sudca a cechmajster oznámili Ravasyho zmiznutie vyššej vrchnosti.
9. Krivý uhliar Rakyta, dvaja tovariši a učeň Fafira idú do Strunčeného, aby zapálili košikársku míľu. Pritom sa rozprávajú o včerajších udalostiach a Jano Opálený vyzvedá od Rakytu, prečo kríva. Potom si spomenú na pascu na medveďa, ktorú nastavili a idú sa pozrieť, či sa do nej niečo nechytilo. Našli, ešte živého Ravasyho, vyslobodili ho a odniesli do Lipového. Lekár povedal, že mu už niet pomoci a v krátkom čase musí nasledovať smrť. Ravasy žiadal duchovného a potom Janka a Dymáka. Ale keď tí prísť nemohli, zavolal k sebe obecného sudcu, cechmajstra a prísažných. Priznal sa k vražde čipkára a na dôkaz dal vytiahnuť z kabáta čipkárovu tobolku s peniazmi a papiermi. Potom zavolal Aničku, prosil ju o odpustenie a ona mu odpustila. Keď zomrel, Jankova matka sa modlila za spasenie jeho duše.
10. Dymák šiel za Štefanom do mesta a večer, hneď po umretí Ravasyho, vrátil sa s Jankom nazad do Lipového. Ravasy bol pochovaný, podľa poslednej žiadosti, na mieste, kde spadol do pasce. Keď sa Dymák vyliečil, vystrojil Aničke a Jankovi veľkú svadbu a teraz so svojimi tromi synmi žijú u Dymáka a často navštevujú Jankovu slepú matku. Deti sa občas chodia hrať k Ravasyho hrobu. Štefan sa tiež oženil, vzal si Marku, s ktorou Anička rástla a tiež majú kŕdeľ detí.

-dobro zvíťazilo nad zlom, vyhrala láska dvoch ľudí.