Anička: vnučka majiteľa maše- pána Dymáka, je vysoká, plných ťahov, štíhla beluša. Vlasy žlté, vo dvoch hrubých povesnách poviazané, vlnili sa jej dolu chrbtom. Biele vysoké čelo, modré podlhovasto krojené oči, nos rovný, jahodový, ako peniažtek malé ústa, líca ako jablko, zuby biele ako sneh tam na chlme. Pri každom prívetivom úsmeve otvárali sa jej jamôčky v lícach. Jej hlas znel tak ľúbezne ako ten večerný zvonček v čas jasného blankytu.
-skromná, pokorná, pracovitá

Janko Dubec: asi 25-ročný šuhaj, bol hrdej vysokej postavy. Údy mal súmerne svalovité, vlasy kučeravé, čierne, tej farby fúzy, čierne zdravé oči, útlo nakrivený nos. Jeho šija bola vystretá, krok ľahký. Výraz pokojnej tváre je dobrotivý, ale pri najmenšom stiahnutí hustých obŕv pozorovať blesk ráznej odhodlanosti. Malebný národný kroj dovŕšil lepotu tohoto slovenského mládenca
-pracovitý, odvážny

Ravasy: uhľomerač u majiteľa maše. Jeho chudé telo pokrýval dlhý šnurovaný čierny kabát. Vysoké čižmy, do čižiem nohavice, na hlave nízky klobúk s nahor vysúkanou strechou – sú jeho oblekom. Jeho tvár je žltopočernastá, oči malé, čierne, škuľavé, noštek krátky a tlstý, s veľkými, hore vystrčenými dierkami. Fúzy riedke a úzke, akoby bičom plesol, ústa veľké, zuby štrbavé, čierne.
-falošný, podvodník, klamár, podlý

Dymák: ľahkoverný, dôverčivý, dobrák, je muž najlepšieho veku, chlap udatný, v sivej halienke, ťažkých čižmách a sivom podperenom širáku. Vysoké čelo vráskami preorané, pozor mútny ako podhôľne, v pozdných novembrových dňoch ťahavou hmlou zahalené bane.

DEJ:
1. autor opisuje krásu prírody, domy, ľudí a ich prácu v Lipovianskej maši, keď sa blíži súmrak. Píše o mladých ľuďoch, spomedzi ktorých ho zaujal pár- Anička, vnučka majiteľa maše Dymáka, a Janko Dubec nazvaný „Kučeravým “. O Aničku sa okrem Janka uchádza aj Ravasy, uhľomerač z maše, ale Anička má radšej Janka. Jano Pobožný, hlásnik, a Maco Otčenáš, topiar, sa rozprávajú o Ravasyho otcovi, ktorý zomrel krutou smrťou, pretože bol „surový, skrivodlivý a tiež uhľomerač, čo robotníkov utlačoval a trýznil. Rozdráždení mašiari ho hodili do pece a vraví sa, že takéto železo býva nešťastné“. Začína padať súmrak a mládež sa ešte baví. Ravasy sa usiluje zmocniť Aničky. Keď sa mu to podarilo a chcel ju bozkať, ona ho odstrčila a utekala k Jankovi, ktorý Ravasymu stisol silne ruku, až sa Ravasy prekotil na zem. Pritom Jankovi vypadol nôž, ktorý si nikto nevšimol. Ravasy si ho hneď schoval pod kabát a vylepil Jankovi zaucho.