Božena Slančíková - Timrava: Ťapákovci
Hlavné postavy: Paľo Ťapák, jeho žena Iľa, Paľova sestra Anča, Jano Fúzakovie, Mišo – najmladší z Ťapákovcov
Autorka nás uvádza do prostredia slovenskej dediny, práve keď prichádza jar a je čas orať polia. Predstavuje zaspatú a lenivú rodinu Ťapákovcov. ,,Iba u Ťapákov chlapi postávajú po dvore a nemôžu striasť zo seba zimnú lieň. Nemôžu sa nahútať, či ísť započať dnes oračku, či nie.“
Táto rodina žije v malom dome a je ich šestnásť. Na dennom poriadku sú vždy nejaké konflikty. Najmä medzi Paľovou ženou Iľou, ktorá je vyučenou babicou a povyšuje sa nad ostatných a Ančou, ktorá je mrzák a navyše stará dievka zamilovaná do Jana Fúzakovie. Jano má však manželku Maru, ktorú Anča nemôže vystáť. Iľa núti svojho muža Paľa postaviť nový dom. S tým nesúhlasí Anča tá nerada príjma nové věci rovnako jako ostatní Ťapákovci. Tí sú tichí a leniví a na všetko väčšinou prikývnu. Iľa sa teda na protest rozhodne odísť slúžiť do učiteľskej rodine. Tam však zisťuje, že to nebude také ľahké. Zatiaľ u Ťapákovcov Anča núti najmladšieho brata Miša oženiť sa s bohatou nevestou, no ten chce len chudobnú Katu. Preto je nahnevaný na svoju sestru.
,,Miško môj milý, pekný, preboha, otvor! Neotvorím! Prečo sa tak hneváš, veď ti len dobře chcem! Kdeže by si vzal Katu, veď je to nie pre poriadneho mládenca – maj rozum!“
,, Choď odo dverí, zmija!“
V učiteľskom dome zatiaľ Iľa netrpezlivo čaká až si po ňu príde Paľo. Ten však neprichádza. Iľa už prestáva dúfať, keď k nej vpadne opitý Paľo a ženie ju domov. Iľa však trucuje a nechce.
Paľo sa nahnevá a odkáže jej, aby prišla k notárovi. Iľa sa vyberie ráno k nemu a dozvie sa, že nemôže vykonávať dve roboty. Ona však s radosťou zriekne služby v učiteľskom dome, pretože aj tak už nemohla vystáť toľko rozkazov a roboty. Odchádza teda do rodičovského domu, kam za ňou prichádza aj Paľo. Postavia si dom a osamostatnia sa od Ťapákovcov. Tí sa nesťažujú a chovajú sa pasívne jako vždy. Nespokojná je len Anča – zmija. ,,Bodaj som nebola prišla na svet, bodaj nikdy nie …!“.
|