Jozef Gregor: Tajovský Maco Mlieč

Autor:Jozef Gregor Tajovský
Názov diela:Maco mlieč
Vydavateľstvo:
Rok vydania:
Charakteristika hl. postáv:Maco Mlieč je prezývaný už 40 rokov Mliečnikom možno preto, lebo bol nahluchlý, alebo preto lebo bol krátky, bez krku. Od osemnástich rokov pracuje u gazdu. Už veľa rokov pracuje len za stravu, nejaké kúsky odevu, kalíšok pálenky a tabak. Nemá ani vlastnú izbu, spí so statkom. Vyzerá veľmi zanedbane, je špinavý. Sluhovia s ním už ani nechcú pre jeho výzor jedávať, preto neje v spoločnej miestnosti pre čeľaď. Poctivo robí svoju robotu, často i navyše. Nemá pocit, že ho gazda zdiera, naopak, myslí si , že s ním má veľa výdavkov. Nepozná cenu peňazí, lebo ich nepotrebuje. Neuvedomí si, že gazdu nevedie len dobrota, keď ho prekladá od koní ku kravám a teliatkam, ale stále ho v službe drží. Vo všetkom vidí tú lepšiu stránku. Je trpezlivý, znáša v tichosti bolesť, nesťažuje sa, nechce obťažovať. Žil vždy mimo iných a preto má jednu túžbu – byť pochovaný uprostred cintorína, nie pod plotom.
Téma: Táto poviedka zachytáva život a životné podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže sám brániť. Kritizuje zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a nejakým spôsobom postihnutým.
Idea: V každom je aj to dobré a nezáleží na tom ako človek vyzerá, ale na tom aký v skutočnosti je.
Kompozícia:
Prostredie:
Jazyk:
Dej: Autor v diele zachytáva život Maca Mlieča, ktorý dlhé roky pracoval na gazdovstve majetného sedliaka. Ako 18 ročný bol paholok pri koňoch. Keď mu rodičia zomreli, Macovi po piatom roku na gazdovstve nič nevyplatili. Poskytli mu všetko potrebné pre živobytie, stravu, nocľah.. Po smrti rodičov sa chcel aj oženiť, ale za takého hluchého mrskaňa nechcela ísť žiadna dievka. Gazda ho mal strašne rád, pretože vedel opatriť jeho najlepšie kone. Keď gazda s gazdinou zostarli Maco ich vozil na koči. Keď gazdove kone ostareli, kúpil druhé, mladé. Raz sa Maco podvečer hnal po gazdu do mesta, mladé nevycvičené kone sa splašili a prevrhli vozík, Maco si pri páde zlomil nohu. Pretože gazda ho mal veľmi rád dal ho do nemocnice. Noha sa mu ale nezahojila lebo bola zlomená v kolene a preto začal krívať. Ku koňom sa už nehodil, v dôsledku jeho zranenia a tak ho gazda preložil ku volom. O pár rokov už nevládal dávať ani seno volom a preto ho pán dal pásť kravy. Spával v telinci. Richtár aj s notárom si z neho robili posmešky, pretože sa nechcel oženiť. Vôbec sa už o svoj vzhľad nestaral.

Maco neskôr ochorel, skúšal brať rôzne bylinky na priedušky avšak už vôbec nevládal dýchať. Išiel za gazdom, spýtať sa, čo je mu ešte dlžný. Gazda mu povedal, že on sám mu ešte dlhuje 13 zlatých (Gazda =>Macovi). Maco na to povedal, že on už zomiera a žeby mu dal gazda tých trinásť zlatých na pohreb, a že nechce byť pochovaný pri plote. Maca našli ráno stuhnutého v telinci. Gazda mu vystrojil krásny pohreb.