Ako osemnásťročný začal pracovať na gazdovstve majetného sedliaka ako paholok pri koňoch. Keď mu zomreli rodičia gazda ho na piaty rok po ich smrti prestal vyplácať a Maco pracoval len za nocľah, stravu, nejaké kúsky odevu, kalíšok pálenky a tabak. Pre svoju dobrotivosť a nasprostatosť nepoznal cenu peňazí a myslel si, že gazda má s ním veľké výdavky, a preto ho pokladal za dobrosrdečného a veľkorysého. Maco bol veľmi pracovitý a zastal každú robotu. Ako mládenec sa o seba aj staral, ale ked mu minulo 30 rokov, prestal sa holiť, česať, umývať a spával v maštali. Vyzeral tak zanedbane a špinavo, že s ním už ani sluhovia nechceli jedávať v spoločnej miestnosti pre čeľad. Macovi sa posmievala celá dedina, dievky za to ako vyzerá, pretože nebol veľkým krásavcom (mal hrdzavé vlasy, oči ako myš, tvár mal prepadnutú dovnútra, vrchnú gambu na tri prsty odutú a uši nemal skoro žiadne) a páni sa mu posmievali za to, že si nevybral nevestu. Správali sa k nemu ako k nedospelému, no Maco sa nikdy neurazil, len sa uškrňal.
Gazda mal okolo 60 rokov a nikdy nešiel pešo ani na pole ani na lúku. Mal guľatú tvár a brucho ako súdok. Bol veľmi bohatý a lakomý na všetkých okrem seba. Maca využíval na rôzne práce a o peniaze ho zdieral. Bol veľmi vypočítavý, no svojim spôsobom mal Maca rád.

Dej:
Rozprávač sa zastavil pri Macovi, ktorý pri ceste pásaval kravy a pýtal sa ho odkedy už pracuje. Radí mu, aby si zrátal, koľko by mal peňazí, keby ho gazda každý rok riadne vyplácal. On však nemá pocit, že ho gazda zdiera a je spokojný so svojou prácou i plácou. Gazda mal Maca strašne rád, pretože vedel opatriť jeho najlepšie kone. A keď kone ostareli, gazda mu vždy kúpil mladé. Raz sa Maco podvečer hnal do mesta po gazdu a mladé nevycvičené kone sa splašili a prevrhli vozík. Maco si pri páde zlomil nohu. Gazda ho dal do nemocnice, ale noha sa nezahojila, lebo bola zlomená v kolene. A tak Maco už nechodil, ale kríval. Pre jeho zranenie sa už na prácu u koní nehodil, a tak ho gazda dal k volom. O pár rokov už nevládal ani volom seno dávať, a preto musel začať pásť kravy. Spával už len v telinci. Na jeseň už Maco začal polihovať, pretože veľmi ochorel. Maco sa však nikomu nesťažoval. Skúšal brať rôzne bylinky na priedušky, no nič nepomáhalo a on už nevládal ani dýchať. Paholci sa nad ním zľutovali a ťažké práce robili namiesto neho. Maco sa bál, že čoskoro zomrie a nestihne sa porátať s gazdom, a preto išiel za ním a spýtoval sa ho, čo mu dlhuje. Gazda mu urobil vyučtovanie, samozrejme len za jeden rok a zistil, že mu dlhuje 13 zlatých.