Maco ho prosil, aby mu peniaze nevyplácal, aby ho radšej za ne pochoval na cintoríne a nie za plotom (pochovávali sa tam tuláci a samovrahovia). Gazda Macovi smrť vyhováral, no on ho prerušil, za všetko mu podakoval a pobozkal mu ruku. Tu gazdovi vypadli slzy a prisľúbil mu úctivý pohreb. Maco spokojný odišiel a ráno ho našli mrtveho v telinci. A gazda naozaj mu vystrojil krásny pohreb, celá obec ho chválila, len sluhovia povrávali, že mal ho aj za čo pochovať.

Charakteristika diela:
Je to kritickorealistická poviedka. Tento krátky príbeh zachytáva podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže sám brániť. Kritizuje zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a nejakým spôsobom postihnutým. Postava Maca Mlieča je jednou z najkrajších v slovenskej literatúre jeho morálne bohatstvo, ľudskosť je v kontraste s jeho ošklivým zovňajškom. Tajovský tu využíva aj ľudové dialektizmy, napr. dohán, špiritus, fučka.. Ukazuje tu ako si obyčajní ľudia po prvýkrát uvedomili nespravodlivosť vo svete. HORKÝ CHLIEB

Charakteristika postavy:
Mara Turjanka bola chudobná žena, ktorú život stíhal nešťastím. Bývala v starej drevenej maštali prerobenej na chyžku za mestom na záhumí so svojimi tromi deťmi. Muž jej zomrel v zime, keď zvážal drevo zo Žiaru a fúra dreva ho privalila. Ona sa odvtedy musela sama starať o seba a o svoje tri deti. Mara bola veľmi pracovitá a nadovšetko ľúbila svoje deti. No musela bojovať o každý grajciar a ešte aj nocou chodiť na zárobky. A i tak väčšmi deti ukladala do postele spevom ako chlebom. Často si spomínala na časy, keď jej muž slúžil ako paholok a ona chodila prať a drhnúť dlážky. Vtedy mali byt i kurivo u pána zadarmo a teraz musela za všetko platiť.
Obsah:
Bolo obdobie fašiangov – čas bálov, tancov a zábav. No vonku ešte tuhá zima kraľovala. Maru Turjanku si majetný krajčír zavolal na stráženie svojich detí, pretože chcel ísť so ženou do divadla. Mara im síce stráženie prisľúbila, no bála sa nechať svoje deti doma cez noc samé. Večer však deti nakŕmila, uložila do postele, dobre im zakúrila a napriek svojmu strachu sa vybrala k pánom. Páni ju už netrpezlivo čakali, aby jej dali inštrukcie a potom odišli do divadla. V dome ostala Mara, mladá slúžka Marka a učeň. Páni Mare prisľúbili, že sa o polnoci vrátia. Mara teda dozerala na dve panské deti (dievčatko a chlapca), i k spánku ich uložila, no pritom na svoje detičky myslela. Bála sa, či sa jej nepobudili, či jej neprechladli alebo či sa im niečo nestalo.Ešte pred jedenástou zobudila slúžku Marku a prikázala jej, aby nezaspala, pokým sa ona nevráti.