Jozef Gregor Tajovský
(1874 Tajov – 1940 Martin)

J. G. Tajovský sa narodil 17. 10. 1874 v Tajove pri Banskej Bystrici v rodine obuvníka a matky sedliačky. Kvôli mladším súrodencom, ktorí potrebovali veľa opatery ho neskôr rodičia dali na výchovu k starým rodičom Greškovcom. Spolu s nimi býval na dedine, kde sa naučil dedinskému životu a odniesol si odtiaľ veľa zážitkov, mravné a sociálne hodnoty. Študoval na strednej meštiackej škole v Banskej Bystrici a neskôr na Učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Potom pôsobil ako učiteľ vo svojom rodisku na škole, ktoré sám navštevoval, avšak kvôli nezhodám s vrchnosťou (dekanom, vedením školy) pre jeho národné presvedčenie, že slovenské deti sa majú učiť po slovensky bol viackrát pokarhaný a preložený. V roku 1898 opustil učiteľské remeslo a odišiel študovať do Prahy na Česko-slovenskú Obchodnú akadémiu. V rokoch 1898 – 1900 pôsobil aj v spolku Detvan. Po návrate z Prahy pracoval ako bankový úradník na viacerých miestach. V roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou (literárne činná ako Hana Gregorová). Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval na ruský front. V roku 1919 sa v hodnosti kapitána vrátil do Československej republiky do Martina. Zomrel 20. mája 1940 a je pochovaný v rodnom Tajove.
Tajovského zaraďujeme do druhej vlny slovenského realizmu. Počas jeho života ho nazývali „tupiteľ národa“ kvôli jeho prenikavej kritickorealistickej metóde. Zobrazoval postavy a problémy zo sveta najbiednejších v protiklade s boháčmi. Útočil na slovenskú pasivitu, odnárodňovanie, neochotu prijať kultúru a vzdelanie.. Tvoril hlavne poviedky a drámu. Z poviedok sú najznámejšie Omrvinky, Z dediny,ďalej sú to poviedky z tzv. „ starootcovského cyklu“-Žliebky, Starého otca rozpomienky, Horký chlieb, Na chlieb, Čarodejné drievice, Ferko, Jastraby, Prvé hodinky.. kde zobrazuje lásku k dedinskému prostrediu a k starému otcovi, a spoločenskej a sociálnej problematike sa venuje v poviedkach Apoliena, Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Umrel Tomášik.
Významnú čast jeho tvorby tvorí dráma. Dal jej nový rozmer. Najvýznamnejšie hry sú komediálne ladený Ženský zákon, a vážne hry s dramatickými konfliktmi ako Nový život, Statky – zmätky, a daľšie hry, ktoré napísal sú Matka, Tma, Hriech, V službe a po roku 1918 sú známe jeho hry Smrť Durka Langsfelda, Blúznivci, Hrdina...

MACO MLIEČ
Charakteristika postáv:
Maco Mlieč bol už 40 rokov prezývaný Mliečnikom, pretože sa podobal na hlinený hrniec na mlieko.