V prvej strofe je použitý nepravideľný rým, v druhej prerývaný a v tretej striedavý.
Trópy použité v básni: k noci sa chýli- metafora
Duše sa chytia- personifikácia
Vo zhone žitia- metafora
Z šíreho sveta- epiteton
Havrany veslujú- personifikácia
Spomienky hriešne- epiteton
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- od hory, od lesa tak plače, kvíli…!
zapadli, zapadli vo zhone žitia…
Oblaky sú nízko, tak letia, letia…!
…Vyplniť nádeje nebolo sily-
Že veril, že čakal, že starne, starne…
Zmráka sa, pôjdeme… Noc už je spola.
Epizeuxa: zapadli, zapadli vo zhone žitia…
Oblaky sú nízko, tak letia, letia…!
Že veril, že čakal, že starne, starne…

Nad ránom… Autor hovorí o svojom vzťahu k Bohu. Hovorí aj o tom ako niektorý nechodia do kostola pravidelne. Hovorí však aj o sviatkoch kedy sa každý ponáhľa do kostola. Táto báseň je jako jedna z mála plná svetlých farieb. Skladá sa z troch strof a jedného verša. V prvej strofe je 6 veršov, v druhej sedem a v tretej tri. Je tu použitý združený rým.


Vlastný názor: Celé dielo Ivana Kraska na mňa pôsobí mimoriadne pesimistickým dojmom. Jeho tvorba je pre mňa veľmi ťažká na pochopenie a niektoré jeho básne a symboly som zrejme nepochopil správne. Myslím si, že na Kraskovu tvorbu som zatiaľ ešte nedorástol. Napriek tomu cítim z jeho zbierky Nox et solidu lásku k národu a k Bohu. Patrí medzi popredných predstaviteľov slovenskej moderny preto je jeho tvorba určite pre spoločnosť veľým prínosom aj keď mne jej význam a zmysel zatiaľ uniká….