Trópy použité v básni: tmavej noci- epiteton
Čiernym nebesám- epiteton
Paprštek do tmy srdca- metafora
Božích múk- epiteton
Zabudli ruky na mňa- personifikácia
Svitnul biely deň- metafora
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopézy- pár chladných, mokrých rúk…
Keď svitnul biely deň…
Epizeuxa- ja blúdil sám a sám

Chladný dáždik: Na začiatku básne opisuje jesennú prírodu. Symbol pochmúrnosti jesene prenáša na svoje pocity, nálady a smútok z ktorého hľadá únik. Báseň pozostáva z dvoch štvorveršových strof. Obsahujú združené rýmy. V diele sú spomenuté farby jesene.
Trópy použité v básni: jeseň žltosť znáša- personifikácia
Srdce východ bôľu hľadá- personifikácia
Znášala ho, hej, tá ruka,- metafora
Srdce puká- metafora
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- preplnila, srdce puká…
Epizeuxa- chladný dáždik prší, prší.

Už je pozde…: Smutne až pesimisticky ladená báseň, v ktorej si Krasko uvedomil, že premárnil svoju príležitosť. Uvedomil si, že prechádzky pri mesiaci, ktorý mu teraz pripadá bledý „sťa mŕtvoly“ , už nebudú s jeho milou a, že už je pozde… V básni je použitá kancóna (4 štvorveršové strofy + jeden verš na konci) a prerývaný rým. Farby v básni vyvolávajú zlé pocity.
Trópy použité v básni: veľký mesiac- epiteton
Obličaj sťa mŕtvoly- prirovnanie
Mráčky tiahnu nebom- personifikácia
Kryjú mesiac- personifikácia
Tiene blúdia- personifikácia
Pokoj čuší- metafora
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- už je pozde…
Zrovna, zrovna ako vtedy…!
Epizeuxa- Zrovna, zrovna ako vtedy…!

Aminke: V úvode opisuje svoj smutný život. Postupne prechádza na spomienky na mŕtve malé dieťa. Ľalia ako symbol nevinnosti predstavuje malé dieťa, ktoré mu bolo veľmi blízke. Vo svojich temných myšlienkach sú pre neho hviezdami ktoré trocha rozjasnia jeho myseľ iba pekné spomienky. V básni využíva čiernu a šedú farbu.
Trópy použité v básni: Ľalia vodná- epiteton
Ľalia vodná hlávku kloní- metafora
V spomienke zaplá tvoje detské oko- metafora
Mozog treští od horúčky
Chladné, drahé, malé tvoje rúčky- epiteton


To dravé kúzlo časov zašlých…: Spomína na staré časy a porovnáva ich s vtedajšou dobou a nečinnosťou ľudí. Spomienka na dávne časy v autorovi prebúdza novú silu, spomína na ne radostne aj keď boli ťažké. Rád by vlial túto „pieseň žhavú“ do srdca každému. Ale zase si uvedomuje, že „je pozde“.