Nehybné vody a sklonená vŕba symbolizujú Slovensko. Hovorí o mlčaní a kritizuje inteligenciu, ktorá nielenže nič nerobí ale aj prestala dúfať o možnej zmene. Celá báseň je písaná v pochmúrnej nálade. Farebne je ladená došeda. Ukázal svoje ovplyvnenie dielom Edgara Allana Poa- Havran. Pieseň sa skladá z troch štvorveršových strof. V prvej a tretej strofe je použitý prerývaný rým, v druhej striedavý.
Trópy použité v básni: smútok lesov- personifikácia
Tvrdosť večera- epiteton, metafora???
Hmla už spadala- metafora
Nehybné vody- epiteton
Ťažký sen- epiteton
Šedivej nálade- epiteton
Padá na pery…- metafora
Štylistické a rečnícke figúry: Apoziopéza- významné mlčanie, hľa, padá na pery…

Pieseň: Krasko začína opisom nočnej prírody keď nad horami jasne svietil mesiac. Avšak on myslí na niečo iné, nevníma krásy noci ale zaoberá sa „mysľou nezvanou“ aj keď by sa tejto myšlienky radšej zbavil. Chcel by sa usmievať ale nejde to. Zrejme myslí na to, že jeho milá má už iného a práve teraz je s ním. Pieseň sa skladá z troch štvorveršových strof a jednej dvojveršovej. V básni použil obkročný rým. Na zafarbenie básne autor použil jasný mesiac, ktorý osvetľuje tmavú noc.
Trópy použité v básni: tak tíško dvíha mesiac biele čelo- metafora
Biele čelo- epiteton
V sladkej únave- epiteton
Hlava mi hučí- metafora
Ťažko vonia- metafora
Veľký mesiac- epiteton
Mesiac svieti- metafora
Zlostné mysle- personifikácia
Za noci mesačnej- epiteton
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- a ťažko, ťažko vonia rezeda…
A zmysli mámi v sladkej únave…
Za noci mesačnej a rosou po tráve…
Epizeuxa- a ťažko, ťažko vonia rezeda
Príznakové štylistické prostriedky: historizmus- rezeda

Balada: Báseň je plná osobnej tragiky. Autor odniekiaľ odchádza. Odchod ho bolí, trápi a často sa pohľadom vracia k miestu odkiaľ odchádza.