Nox et solitudo
(Noc a samota)

Ivan Krasko patrí medzi spisovateľov, ktorý výrazne ovplyvnili slovenskú literatúru. Patril medzi básnikov moderny. Úvodné slovo k jeho prvotine Nox et solitudo mu napísal Vajanský.

Solitudo: Krasko v tejto básni vyjadril svoje pesimistické nálady a osamelosť. Používa pritom biblickú symboliku. Prosí Boha o prijatie svojej modlitby.
Báseň obsahuje 16veršov v jednej strofe a nepravideľný rým. Báseň neobsahuje žiadne farby.
Štylistické a rečnícke figúry: paralelizmus- kým príde veľké mlčanie
Kým príde veľké mlčanie
Trópy použité v básni: Bože úbohých a ponížených- epiteton
Veľkosť úbohosti svojej
Nízkej zeme- epiteton
Nepatrnosť biedna- epiteton
Príde veľké mlčanie- metafora
Modlitbu moju smutnú- epiteton

Moje piesne: Autor v symboloch hovorí o slovenskom národe. Hovorí o pasivite a nečinnosti ktorá zavládla na Slovensku a o tom ako by chcel túto pasivitu a všednosť vyhnať Rád by videl rast Slovenska a utrpenie našich utláčateľov. V básni používa množstvo farieb napr.: Tú šedosť- mlhu niekedy vyhnať chce. Striebro riavy
Moje piesne obsahujú združený rým. Skladajú sa z 12 veršov v jednej strofe a jedného verša na konci.
Trópy použité v básni: mlha šedá- epiteton
Jednotvárne sedá- personifikácia
Tú všednosť mlhu niekedy vyhnať chce sa- metafora
Zeleň lesa- epiteton
V dolinu, vzkvetlú tisícerým kvetom- metafora
(topoľ) jak siahať chcel by- personifikácia
Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- a božie muky dole v cintoríne…

Balada: V dosť pochmúrnej básni autor zrejme rozpráva o rozchode so svojou milou, kde ani odlúčenie nepomohlo a nenašli si opäť cestu k sebe. Na dni je vykreslené odlúčenie, k večeru má dôjsť k zblíženiu. To sa však nestalo preto báseň prechádza do smútku.
Báseň dostala názov balada avšak z balady si zachovala iba pocit tragičnosti- rozchod so svojou priateľkou a nenaplnená láska.
Balada sa skladá z 3 štvorveršových strof a obsahuje prerývaný rým. Báseň je plná pochmúrnych farieb.