Ide o narážku na byrokraciu v ktorej sa autor ako úradník pohyboval a preto mal s ňou dostatok skúsenosti. Pomalosť, nezmyselnosť a absurdita úradného aparátu je detailne popísaná. A napokon, keď sa veci pohnú dopredu, dielo zrazu končí.
Autor sa zameral na psychológiu postáv a tomu podriadil celú koncepciu. Preto sa zdajú mnohé pasáže zbytočné a zdĺhavé. No slúžia práve na to, aby si divák/čitateľ uvedomil tápanie hlavnej postavy, jej pocity a myšlienkové pochody. Dej je minimalizovaný, aby sa psychika postáv dostala do popredia. Rozhodne nie je Zámok oddychovým dielom, no práve svojou netradičnosťou umožňuje pozrieť sa na veci z iného pohľadu.