Ján Kalinčiak: REŠTAVRÁCIA

Kalinčiak - sa narodil v Hornom Záturčí v Turčianskej stolici dňa 10. Augusta 1822, kde bol jeho otec evanjelickým kňazom. Otec sa volal Ján a matka Terézia Ruttkay. Vo svojich mladých časoch sa často zdržiaval u svojej starej matky na Vrútkach. Matka podaniami o rodinách /zemianskych/ celej Turčianskej stolice od nepamäti sveta a národnými povesťmi ustavične zošľachťovala detstvo Ján Kalinčiaka. Veľmi rada čítala a to hlboko do noci a to čo prečítala často rozprávala svojim deťom. V jeseni 1836 ho otec zaviezol do Levoče do školy, aby sa podučil nemčine. Bol tam tri roky, študujúc pritom triedy humanitné a prvý beh filozofický. V roku 1843 v poslednom roku štúdia v Prešporku, ustanovil generálny konvent evanjelický za predsedníctva generálneho inšpektora grófa Zayho, vyslať inkvizionýálny výbor do Prešporka oproti slovenským žiakom a ich učiteľom. I Ján Kalinčiak patril medzi nich, bol totiž Štúrovým žiakom. Koncom júna v roku 1843 dokončil v Prešporku filozoficko-juristické a teologické štúdiá a v októbri sa odobral na nemeckú univerzitu do Hally. V halle zostal až do konca marca 1845. 6.novembra 1846 bol v Modre vyvolený za profesora filozofie a rektora gymnázia. V roku 1849 a 1850 písal do rozličných nemeckých novín. 19. Apríla 1858 bol vyvolený za dočasného direktora ev. Štátneho gymnázia v Sliezkom Tešín. V roku 1871 zomiera. Tvorba: Bratova ruka, Srbianka, Reštavrácia, Guriazdka Cieszynska, Púť lásky, Žehry.

Obsah diela:

Dielo Reštavrácia zachytáva prvú polovicu 19. Storočia v období kortešačiek pred voľbymi hlavných župných úradníkov. Peniaze tu mali hlavnú úlohu: hlasy zemanov bolo treba získať pijatikou, hostinami a podplácaním kortešov. Takým kortešom bol Matiáš Bešenovský, o ktorom starý Levický, jeden z hlavných hrdinov diel hovorí: „S prázdnou rukou, ale sa k nemu neustávajte, bo uňho platí turák a slúžiť bude za groš i čertovi a pánu bohu". Matiáš sa dal podplatiť z jednej i z druhej strany. A famílie, čo sa rozvadili, po voľbách sa zase pomerili a podľa porekadla „ruka ruku umýva" a „vrana vrane oko nevykole" porozdeľovali si úrady tak, aby boli obe strany spokojné. Prispela k tomu, pravda i svvadba mladého Štefana Levického, zvleného pomocu všelijakých fíglov za podžupana s Aničkou, dcérou porazeného kandidáta. Pání zostali pánmi a sedliak zostal sedliakom.

Len kočiš Jano si povedal svoje: „No, už ja viem, ako to vypadne, ale sa aspoň radujem, že tu týmto pijaviciam, čo sa teraz tak nadúvajú, ako čo by bol celý svet, ich, cez rozum prejsť môžeme ..."
Charakteristika osôb:

Ondrej Levický: je jedna z hlavných postáv tohot diela je múdry, prešibaný ako líška, odvážny a má cit pre povinnosť.
Adam Bešeňovský: je jeden z kandidátov na nového vicišpána, a zároveň je starý vicišpán je to človek lakomý, sebecký a skúpy, ale vie byť aj mlľí a lepší.

Autor zobrazuje dielo kritickým humorom a iróniou, využíva prvky hovorového jazyka predovšetkým príslovia a porekadlá:
reštavrácia - staličné /župné/ voľby za starého Uhorska
korteš - nadhánač, Matiáš Bešeňovský, Peter Barina
kortešovať - nadháňať voličov, agitovať pri voľbách.

Idea: „Slávme stavy, slávme zemianstvo!" „Keď, ale toto hovorím, presvedčený som, že duch ten, ktorý ste vtedy ukázali, voliac si úrad nový, len sebe, len svojej stolici a i celej našej peknej Uhorskej krajine". Zemianstvo súce zaniká, ale pyšní zemania sa nevzdávajú svojho titulu.