V jeho rodine bola láska, ale nijaká dôvera. Ani Peter nedôveroval nikomu na svete. Oporu hľadal vo svojom staršom bratovi, s ktorým si ako s jediným výborne rozumel. Filipa však zmenila vojna, v ktorej stratil všetky svoje ilúzie. Chcel ich zmárniť aj Petrovi, no na druhej strane mu závidel. „Filip ho síce privítal ešte vždy vrelo a srdečne, no v tóne jeho hlasu ozývala sa trpkastá irónia.“ Peter nemyslel na hrôzy vojny, pretože práve prežíval krásny vzťah plný lásky a nehy. „Bránou jeho očí vstúpila do jeho srdca, vstúpila celá, a brána sa zatvorila.“ „Život znezrady mal zmysel.. A keď tak hľadal, odkiaľ prichodí úsmev zaplavujúci celé jeho vnútro, uzrel pootvorené dievčenské pery a jeho ústa zahoreli túžbou pritisnúť sa na ne.“ Lucia, to jemné, citlivé a skromné dievča s umeleckým talentom, sa stala jeho oporou, jediným, čo ho zaujímalo. Bola vo vzťahu rozumnejšia, aj závažnejšie situácie sa snažila riešiť s úsmevom. „Lebo láska je celá len úsmev, celá len svetlo, celá len život. A jej presné ohraničenie znamená jej obmedzenie. No človek jednak túži po tomto obmedzení, aby svoju lásku mohol stisnúť v náručí a zmocniť sa jej.“ Možno irónia je, že práve v Luciinom objatí, keď si Peter v chráme pri hudbe vychutnáva chvíle šťastia, nachádza smrť. „Materinským pohybom si z celej sily pritisla drahú hlavu do lona, sklonila sa nad neho, ústa pritisnúc na jeho šiju, takže boli k sebe celkom pritúlení. A vtom sa zrazu na nich zrútil mohutný pilier.“ Umrel v náručí milovanej osoby.

Novela Peter a Lucia vo mne zanechala veľmi dobrý dojem. Páčilo sa mi, ako autor „príbehom lásky“ dokázal zasvätiť do života mladých ľudí. Mali ešte celý život pred sebou. Ich milenecká láska sa skončila tragicky. Skonali však v náručí jeden druhého. Skonali v náručí toho, s kým chceli stráviť celý svoj život plný snov a ilúzií, ktoré sa im už žiaľ nepodarilo uskutočniť. Žili pre prítomnosť. Myslím si, že hoci je to zvláštne, ale v tom okamihu mohli byť skutočne šťastní...