Romain Rolland: Peter a Lucia

Romain Rolland má od začiatku 20. storočia do konca druhej svetovej vojny vedúce miesto vo svetovej literatúre. Vo svojich dielach využíval poznatky z historického a hudobnovedného štúdia. Písal životopisy európskych umelcov, napr. Život Beethovenov, i orientálnych mysliteľov – Mahatma Gándhí. Ďalšie významné prózy sú napr. Očarená duša, Ján Krištof, alebo Colas Breugnon. Námety pre svoje diela čerpal z Veľkej francúzskej revolúcie (Hra o láske a smrti) i z novších dejín. Bol veľký bojovník proti fašizmu. Proti vojne bojoval nielen vo svojich dielach – teoreticky, ale aj prakticky – pracoval v Agentúre pre vojnových zajatcov. Mnohí ním pohŕdali, ale aj napriek tomu sa stal uznávaným spisovateľom. Uvedomoval si, že ľuďom nepomôže iba svojimi článkami, snažil sa im pomôcť aj materiálne. Nobelovu cenu za r. 1915 hneď po prevzatí venoval Medzinárodnému Červenému krížu. Bojoval proti vojne, no „skutočnými“ zbraňami mu boli výsmech, viera, rozum a láska v jeho dielach – novela Peter a Lucia.

Práve dielo Peter a Lucia som sa rozhodla prečítať. Autor v ňom cez osud Petra a Lucie odsudzuje vojnu. Lásku tu využíva ako zbraň, ktorou bojuje proti nej bojuje. Dej príbehu sa odohráva v Paríži na konci prvej svetovej vojny. Peter Aubier dostal povolávací rozkaz a o niekoľko mesiacov má narukovať. Pri prechode metrom stretne dievča, ktoré sa mu veľmi zapáči. Premýšľa o nej. Zo snenia ho vytrhnú výkriky hrôzy: „Nemci bombardujú Paríž!“ Vo vzrušení Peter chytil akúsi ruku, ktorá sa ho letmo dotýkala. Bola to ona - Lucia. Peter sa zamiloval a jeho život mal odrazu zmysel: „I keby ju už nikdy neuzrel, Peter vedel, že existuje a že je pre jeho dušu teplým hniezdom.. Majákom v nočných tmách.“ Neskôr sa začnú stretávať a ich láska je čoraz silnejšia. Lucia mu prezradí, že maľuje obrazy na základe fotografií. Jemu sa nepáči, že si musí zarábať na živobytie. Obaja sa však stále viac a viac milujú. Žijú len pre prítomnosť, na budúcnosť nehľadia. Z vojny sa medzitým vrátil Filip, Petrov starší brat. Po príchode domov zistil u brata zmenu. Raz náhodou zazrie Petra a Luciu a všetko pochopí. Nechcel, aby vojna obrala o sny ďalšie dva životy. Je smutný. Peter sa dohodne s Luciou, že skôr, ako odíde na front, oddajú sa jeden druhému. V dohodnutý deň vošli do chrámu. Tu sa končí ich život. Celý kostol sa otriasol v základoch a zrútil sa na nich pilier. Pri čítaní krásnej novely o láske ma upútala postava Petra Aubiera. Je to mladý chlapec z meštiackej rodiny znechutený vojnou.

V jeho rodine bola láska, ale nijaká dôvera. Ani Peter nedôveroval nikomu na svete. Oporu hľadal vo svojom staršom bratovi, s ktorým si ako s jediným výborne rozumel. Filipa však zmenila vojna, v ktorej stratil všetky svoje ilúzie. Chcel ich zmárniť aj Petrovi, no na druhej strane mu závidel. „Filip ho síce privítal ešte vždy vrelo a srdečne, no v tóne jeho hlasu ozývala sa trpkastá irónia.“ Peter nemyslel na hrôzy vojny, pretože práve prežíval krásny vzťah plný lásky a nehy. „Bránou jeho očí vstúpila do jeho srdca, vstúpila celá, a brána sa zatvorila.“ „Život znezrady mal zmysel.. A keď tak hľadal, odkiaľ prichodí úsmev zaplavujúci celé jeho vnútro, uzrel pootvorené dievčenské pery a jeho ústa zahoreli túžbou pritisnúť sa na ne.“ Lucia, to jemné, citlivé a skromné dievča s umeleckým talentom, sa stala jeho oporou, jediným, čo ho zaujímalo. Bola vo vzťahu rozumnejšia, aj závažnejšie situácie sa snažila riešiť s úsmevom. „Lebo láska je celá len úsmev, celá len svetlo, celá len život. A jej presné ohraničenie znamená jej obmedzenie. No človek jednak túži po tomto obmedzení, aby svoju lásku mohol stisnúť v náručí a zmocniť sa jej.“ Možno irónia je, že práve v Luciinom objatí, keď si Peter v chráme pri hudbe vychutnáva chvíle šťastia, nachádza smrť. „Materinským pohybom si z celej sily pritisla drahú hlavu do lona, sklonila sa nad neho, ústa pritisnúc na jeho šiju, takže boli k sebe celkom pritúlení. A vtom sa zrazu na nich zrútil mohutný pilier.“ Umrel v náručí milovanej osoby.

Novela Peter a Lucia vo mne zanechala veľmi dobrý dojem. Páčilo sa mi, ako autor „príbehom lásky“ dokázal zasvätiť do života mladých ľudí. Mali ešte celý život pred sebou. Ich milenecká láska sa skončila tragicky. Skonali však v náručí jeden druhého. Skonali v náručí toho, s kým chceli stráviť celý svoj život plný snov a ilúzií, ktoré sa im už žiaľ nepodarilo uskutočniť. Žili pre prítomnosť. Myslím si, že hoci je to zvláštne, ale v tom okamihu mohli byť skutočne šťastní...