Ďalej nám autor predstavil krásnu a nežnú Esmeraldu, ktorá tancovala denno-denne na námesti de Gréve aj so svojou bielou kozičkou Džalí, so zlatými rožkami a kopýtkami, krotá vedela predviesť divákom vždy nejeden zaujímavý kúsok. Ľudia ju mali radi, ale niektorí jednotlivci ju svojím spôsobom nenávideli. Nenávidela ju hlavne pustovnica z Rolandovej veže, ktorú všeobecne prezývali "mníša", a ktorej cigáni asi pred 15-imi rokmi ukradli jej najväčší poklad - malú dcérku Agnešku.
Esmeraldu nenávidel aj kňaz Claude Frollo, ktorý ju neprestajne sledoval, až sa mu ju nakoniec podarilo chytiť za pomoci svojho ohavného zvonára Quasimoda. Z jeho rúk ju však vyslobodili lukostrelci na čele s kapitánom Phoebusom, do ktorého sa Esmeralda hneď zaľúbila. Quasimoda chytili a pred celým mestom ho dali zbičovať. Keď už trpel na pranieri skoro dve hodiny, úplne vyčerpaný si pýtal piť, no dav sa na ňom len smial, len Esmeralda vyšla z danu a podala mu vodu. Quasimodo vyronil prvú slzu a ohromený sa do nej zamiloval.
V tú noc sa Pierre Gringoire, autor neúspešného mystéria, zatúlal až do jednej tmavej štvrte Paríža zvanej Dvor divov, kde ho za jeho opovážlivosť chceli bez milosti obesiť. Jedinou jeho nádejou bolo to, že si ho jedna z miestnych žien vezme za manžela. Avšak žiadna ho nechcela. Esmeralda, ktorá tam práve prišla však našla v sebe toľko súcitu, aby úbohého Gringoira zachránila, a preto si ho v ten večer vzala za manžela na štyri roky.
Kňaz Claude Frollo pochádzal z rodiny drobného šľachtica. Vyštudoval za kňaza, no študoval aj lekárstvo, právo a bol dobrým a známym chirurgom. Keď vypukol v Paríži mor, bolo to práve v tej štvrti, kde bývali jeho rodičia, bežal domov, ale tí už boli mŕtvi. Zostal mu len jeho maličký brat Jehan, ktorého si zobral k sebe a snažil sa ho vychovať. Jedného dňa doniesli do chrámu dieťa nemotorné, jednooké, krivé, hrbaté a práve Claude si ho zobral za svojho a dal mu meno Quasimodo. Odvtedy ho nazývali čarodejníkom.
Pustovnica Gudula bola žena, ktorá mala ťažkú minulosť. Po jej malej dcérke, ktorú jej cigáni uniesli jej zostala len malá detská črievička. Volali ju tiež Chudôbka. Vtedy, keď jej malá dcérka zmizla, tušila, kto jej ju ukradol, a preto bežala do cigánskeho tábora na kopec za mestom, ale cigáni už boli preč. Putovala za nimi, až prišla vyčerpaná a úbohá do Paríža, kde zostala kajať sa. Nenávidela Esmeraldu, netušiac, že je to jej dcéra.
Esmeralda si jedného večera dohovorila schôdzku s kapitánom Phoebusom na jednom z Patížskych mostov, ktorá jej bola osudná. Claude Frollo ich celý ten večer pozoroval a vo chvíli, keď už bola Esmeralda v objatí kapitána, poranil ho dýkou a utiekol.