V úvode, ako predspev smrti Jánošíkovej je obranou hôrnych chlapcov a oslava slobodného života.
I. spev - oslavuje vodcu Jánošíka a jeho družinu. Krása a sila Jánošíkovej družiny je u Bottu symbolom veľkosti, hrdosti a sily ľudu. II. spev - v dojemnej piesni plačúceho pastierika zvýrazňuje žiaľ ľudu a nad osudom Jánošíka a kreslí jeho obraz zlapania
III. spev - Jánošík je vo väzení a prichádza k nemu v podobe dievčiny duša ľudu a nežným tónom sa s ním lúči, ako milá s milým
IV. spev - Jánošík vo väzení sníva krásny sen voľnosti a slobody
V. spev - precitá a uvedomuje si svoje položenie. Svitá nový deň, ale jemu prináša smrť. Pýta sa, kto viac zbíjal, či on alebo jeho kati? On chodil po zboji preto, lebo chránil spravodlivosť. Odsúdili ho, no on verí, že príde odplata
VI. spev - Jánošíka vedú k šibenici. Kňaz ho vyzýva k modlitbe, ale on káže modliť sa za úbohý poddaní ľud
VII. spev - v deň popravy mu naposledy mysľou prebiehajú obrazy jeho mladosti a slobodného života. Lúči sa s krajom
VIII. spev - predstavuje Slovensko po jeho smrti. Všade je smutno, no ľud verí, že Jánošík nezomrel
IX. spev - ukazuje sa v ňom budúce víťazstvo oslobodenej krajiny a ľudu

ANDREJ SLÁDKOVIČ
Detvan
(lyrickoepická báseň)
Stručný životopis:
A. Sládkovič, vlastným menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v rodine učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zapojil do činnosti literárneho krúžku. Rok bol vychovávateľom, aby si zarobil na štúdium v Nemesku. Od roku 1847 pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel.
A. Sládkovič je jedným z hlavných tvorcvo novodobej slovenskej poézie.
Sládkovičova tvorba nie je rozsiahla. Prvé väčšie dielo je filozoficko-reflexívna báseň Sôvety v rodine Dušanovej.
S vlastným ľúbostným zážitkom sa vyrovnal v básnickej skladbe Marína. Skladba má dve veľké časti. Bezprostredne po Maríne napísal Sládkovič ďalšiu skladbu Detvan a iné.

Dej:
Detvan je lyrickoepická báseň. Má päť spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka.

Martin: Na lúke pod Poľanou pri zapadajúcom slnku tancovali dievčatá. Medzi dievčatami bol aj Martin, pekný mládenec, oblečený v detvianskom kroji s valaškou v ruke. Keď začal nový tanec, prišiel k švárnej Elene a vytočil ju v tanci. Po skončení tanca odišiel do hory, kde videl sokola ako zletel na bezbranného zajaca. Jediným úderom valašky sokola zabil. Keď ho zdvihol, videl že má na nohe znak, aký mal sokol kráľa Mateja.