Po tomto zistení chce nešťastný Harpagon všetkých obesiť, dokonca aj seba, ak ukradnuté peniaze nenájde. Harpagon je taký lakomý, že dokonca odmieta zaplatiť aj policajnému komisárovi, vyšetrujúcemu krádež jeho vlastných peňazí.
Po ubezpečení Harpagona, že skrinka s jeho priateľmi - peniazmi sa mu vráti a po zistení, že Mariana a Valér sú Anzelmovými deťmi, Harpagon dáva súhlas na ich svadbu s Kleantom a Elizou. Aj preto, že všetky svadobné náklady uhradí pán Anzelm. Charakteristika:
Harpagon – za cenu života, čo je drahí na svete, sa nechce vzdať svojich peňazí a svojho bohatstva. Stáva sa bezmocným i voči vlastným deťom
Eliza a Kleant – nevzdávajú sa svojich lások i napiek otcovho tvrdého srdca. Dúfajú v kútiku srdca, že sa nájde deň, kedy sa začne zamýšľať na osude svojich detí a ich šťastného života.
Anzelm – sa zamýšľa nad svojou minulosťou a necháva mladých spolu. Dobrovoľne sa vzdáva svojej budúcej ženy



JÁN KALINČIAK
Reštaurácia
(novela)
Stručný životopis:
J. Kalinčiak sa narodil v Hornom Záturčí v rodine evanjelického farára. Bol najvýznamnejším a najkritickejším štúrovským prozaikom.
Po štúdiách v Gemeri a Levoči prichádza na lýceum do Bratislavy, kde sa stal aktívnym členom Spoločnosti česko-slovanskej. Patril k romantikom. Je to štúrovec, ktorý ako jeden z mala štúrovskej generácie písal prózu. Kalinčiakove literárne začiatky sú žánrovo pestré. Písal poéziu, prózu, zaoberal sa literárnou kritikou i prekladmi. Už počas štúdii si získal meno najlepšieho poviedkára. Z tohto obdobia je známa historická povesť Bozkovci.
J. Kalinčiak mal veľké tvorivé plány, ale nestačil ich uskutočniť. Na jeho náhrobku je nápis: „Hranica života, ale nie lásky.“
Najkrajšou romantickou povesťou je Púť lásky. Ďalšie známe Kalinčiakove povesti: Milkov hrob, Bratova ruka, Mládenec slovenský, Knieža liptovské.
Život zemanov, ich spory a charakter, Kalinčiak naplno vykreslil v svojej vrcholnej próze Reštaurácia. Je to jediná humoristická próza so šťastným koncom. V tomto diele zachytil zemianstvo na Slovensku v 30-tych rokoch minulého storočia, tesne pred jeho neodvratným pádom, ale predsa ešte v čase, keď z času na čas ožívala jeho sláva, najmä pri reštauráciách.
Reštauráciou sa nazývali voľby úradníkov. Právo voliť mala len šľachta. Slovenskí zemani - drobná šľachta sa skoro ničím neodlišovala od ľudu, lebo boli na mizine, no mohli voliť. Pri svojej biede predávali svoje volebné hlasy tej strane, ktorá ich viac podplácala, kŕmila, opíjala.

Dej:
V Záhorskej stolici je pred voľbami.