Medzi tým vystupuje gróf Cilly, ktorý chce zabrániť sobášu týchto dvoch mladých ľudí a tým súčasne vyvoláva medzi nimi rozpory.
V románe vystupuje rytier Valgatha, ktorý sa dá ovplyvniť nepriateľom, väčšmi dôveruje jemu než vlastnému okoliu.
Naproti tomu je hrdina Krasko, ktorý nie je statočný a čestný nielen v boji, ale aj v súkromnom živote. Huňady a jeho syn predstavujú sily, ktoré by mali spojiť záujmy Uhorska a zabezpečiť jeho rozvoj. JONÁŠ ZÁBORSKÝ
Dva dni v Chujave
(novoveká povesť)
Stručný životopis:
Narodil sa v Záborí neďaleko Martina v chudobnej zemianskej rodine. Bol farárom. Dosť vystupoval proti Štúrovi. Dostal sa do nemilosti slovenskej inteligencie. Mal spory aj s vrchnosťou. S evanjelickej viery prestúpil na katolícku. Krátky čas pôsobil aj vo Viedni, ale nesúhlasil s Bachovim absolutizmom a nakoniec dožil na biednej fare v Župčanoch neďaleko Prešova. Tvorba: písal básne – zbierky Bájky, Žehry
Záborský vo svojich prózach reagoval na všetky udalosti s porevolučného obdobia. v prácach Kulifaj, Šofránkovci, Frndolina, Hlosík medzi vzbúreným ľudom, Panslavistický farár, Dva dni v Chujave. Autor čerpal námet so svojich skúseností v Župčanoch a je to kritika na byrokraciu a zemianstvo, ale autor sa snaží aj nájsť východisko zo zlého sociálneho a duchovného postavenia Slovákov.
Ďalšia tvorba: Faustiádia - kritika na sociálne pomery vo vtedajšom Uhorsku, veselohra Najdúch.

Dej:
Novoveká povesť Dva dni v Chujave, rozdelená autorom na dve časti, „Deň škaredý“ a „Deň pekný“, načrtáva obraz zaostalej feudálnej dediny Chujavy (Záborského pôsobiska Žubčian), ako ju poznal z vlastnej skúsenosti, i jeho predstavu – víziu o sociálnej a duchovnej premene Chujavy v budúcnosti.

1. časť: „Deň škaredý“
Autor tu zobrazuje život v zaostalej Chujave, do ktorej prichádzajú predstavitelia vládnej moci, zástupca slúžneho „pán s veľkým nosom“ a cestmajster. Najprv odoberajú kôpky štrku pri ceste a hoci sú primalé iba tie, ktoré navozil zeman Kobzay, predsa pokutu prisúdia obci. V tomto prisudzovaní „panskej“ spravodlivosti pokračujú aj v kaštieli Kobzayho. Svojvôľa predstaviteľov mocenského aparátu i úžerníkov, pôsobí na sociálny, duchovný i mravný život sedliackeho ľudu zhubne (úpadok gazdovstiev, pijanstvo, duševná zaostalosť, národná neuvedomelosť). Autor s vnútorným rozhorčením zachytáva satirický obraz utláčateľov (zeman Kobzay, farár Čulík, židovskí krčmári, úradníci), ale nič nezľavuje ani pri kritickom zobrazení postvá z ľudu (Lipnický, Humenský, Kožuch, Bučák a ďalší).

2. časť: „Deň pekný“
Stretávame sa tu s oslavou narodením farára Rastica. Farár Rastic rozpráva svojim hosťom o tom, ako v spolupráci s úradníkom Rozumovským, pravotárom Stupnickým a učiteľom Semenákom premenil zaostalú Chujavu na modernú, kultúrnu obec.