Pozrel sa na všetky strany, potom zažmurkal, ponaprával si tvár a spustil ruky. Čože tu robíš, Jožo? Ľaľa, akoby si z neba spadol.“

Maruša začala piť. Raz sa veľmi opila, padla do kotla s horúcou vodou a umrela. „Maruša visela na okraji zvárky ako prehodená handra, spodná časť tela vonku na vzduchu a horná časť v teplej vode.“
Jula s Jozefom nedávali najavo, že sa majú radi. Až na Julinej smrteľnej posteli to vyšlo najavo. „Nehnevaj sa na mňa, Jožko, veď ja za nič nemôžem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skôr bola tušila, že ma budeš raz i návidieť, veď by som ja nebola oslabla do truhly. Bola bys som sa držala života tak húževnate, tak tvrdo ako pleseň na kameni. Nič by ma nebolo zožralo ...“

Jula zomrela po pôrode druhého dieťaťa. Jozef sa musel ďalej prebíjať životom sám. „Radosť umiera veľmi pomaly, alebo neumrie nikdy, najmä nie tam, kde jej bolo veľmi málo.“

Životnou filozofiou Maka je:
"Trp Jozef Mak - Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete Jozef Mak."



MILO URBAN
Živý bič
(unimalistický román)
Stručný životopis:
Narodil sa na Orave v Rabčiciach. Štúdium nedokončil z finančných dôvodov. Stal sa pomocným redaktorom v denníku Slovák.
V r. 1940-1945 pôsobil ako redaktor denníka Gardista. Po r. 1945 emigroval do Rakúska. Potom sa vrátil, ale nesmel vykonávať publikačnú činnosť. Žil v Chorvátskom Grobe aj v Bratislave a tam aj zomrel.
Jeho prvé literárne diela sú poznačené tradíciami slovenských realistov. Jeho známejším dielom je novela Jašek Putliak spod Bučiny, zbierka noviel Výkriky bez ozveny, novela Za vyšným mlynom, Z tichého frontu.
Najväčší úspech však autor dosiahol románom Živý bič. Je to román s tematikou 1. svetovej vojny, avšak sa neodohráva priamo na bojisku, ale podáva nepriame svedectvo o krutosti a neľudskosti vojny pomocou opisu udalostí v hornooravskej dedinke Ráztoky, ktorá je vzdialená od civilizácie, "Pánu Bohu za chrbtom", ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnohé ľudské osudy.
Z ďalšej tvorby: Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá – voľne nadväzujú na Živý bič, Spomienky hájnikovho syna, Na brehu krvavej rieky, Sloboda nie je špás.

Hlavné postavy:
Stará Ilčička – vdova, ktorá žila iba pre svojho syna. Bola priama, pracovitá, ktorá sa na konci pomiatla.
Štefan Ilčík – smelý a usilovný mládenec, ktorý sa nebál vojny, ale bál sa nechať matku samú, aby nezahynula od hladu. Bol silný a odvážny.