Venoval sa literárnej tvorbe.
Jeho najznámejší román je Sklený vrch.
Z ďalšej tvorby môžeme spomenúť zbierku noviel Hodiny a minúty, román Balkón bol privysoko.
Ďalšia tvorba: Za hrsť drobných, Ako sme sušili bielizeň, Výpoveď, Osamelý havran, Kolíska, Role, Susedia.
Autor napísal aj scenáre k filmom Slnko v sieti, Orgán, Tri dcéry. Pre televíziu Ráno pod mesiacom a Moje kone vrané.

Hlavné postavy:
Ema Klasová – mladá žena, ktorá v minulosti milovala Milana, potom bola zasnúbená so Zolom a vydala sa za Joža Solana, pracovala na Úseku 5 ako vedúca závodného klubu a knihovníčka, účastníčka vojny
Jožo Solan – Emin manžel, pracoval na Úseku 5, mal rád Tichú dolinu a tu sa spoznal s Evou
Milan Kališ – priateľ Emy, čakali spolu dieťa, ale Ema si to dala preč, značkoval turistom trasu a mal rád Emu, účastník vojny

Dej:
Dielo je napísané formou denníkových zápiskov úradníčky Emy Klasovej a prelína sa v ňom minulosť s prítomnosťou. V tomto románe Alfonz Bednár prišiel s netradičným novým pohľadom na povojnovú problematiku, na SNP, na budovanie novej spoločnosti, ale predovšetkým na ľudské vzťahy. Bednárovi sa SNP stáva prameňom ustavičnej retrospektívy a konfrontácie minulosti so súčasnosťou. 3 deje - súčasný Emin život, spomienky na vojnu, spomienky na rok 1947

Ema Klasová nebola doma. Jožo Solan (manžel) zasvietil v obývačke a na posteli mal nový sveter. Z neho vypadol notes. Bol to Emin denník. Jožo si sadol a začal čítať ...
Ema sa rozpráva s mužom o práci. Opýtal sa jej, či pôjdu do Tichej doliny. Dohodli sa, že pôjdu na jar. Ema si spomenula na to, ako sa išla lyžovať so Zolom (vtedajší snúbenec) a zmeškali vlak a ona potom odišla sama do doliny, pretože sa Zolo vrátil domov. Bol u nich Tretina a rozprávali sa o práci, o stavbách. Tretina chcel, aby sa Ema stala vedúcou závodného klubu. Na druhý deň sa tak aj stalo a Bazelu zvolili za predsedu. Ema spomínala ako značkovali s Milanom Kališom trasu pre turistov, ako sedeli a hľadeli do Tichej doliny a Milan jej rozprával rozprávku o Sklenom vrchu. Dohodli sa, že sa presne o 4 roky stretnú na tomto mieste. No nestalo sa tak. Ema bola v Tichej doline, ale nešla tam. Milan boj aj tak nezvestný. Ema sa bola rozlúčiť s Tichou dolinou, pretože mala odísť so Zolom do Ameriky. Do chaty prišli 4 lyžiari. Ema sedela pri stole sama, tak si sadli k nej. Jeden z nich spomenul rozprávku o sklenom vrchu. Vždy, keď počuje túto rozprávku, tak si spomenie na Milana a v poslednom čase myslí na neho stále. Vidí ho všade, či už na skalách, alebo v príbehoch, ktoré rozpráva Mišo Pogáň (jeden z lyžiarov). Ema sa s nimi spoznala bližšie a tak sa stretávali a rozprávali si kadejaké príbehy. Ema zistila, že Mišo naozaj rozpráva o Milanovi a okonca sa aj poznajú. Zolo jej napísal list, aby sa vrátila domov, ale ona sa ešte vrátiť nechcela.