Kapitán Labuda sa lieči v Moskve, pretože pri úteku si poškodí miechu. „Zavial studenejší vietor a priniesol mnoho vôní, vôňu orgovánu, vôňu mladej trávy a vôňu kvitnúcich sliviek. V mieste pod nimi dôverne a prítulne blikalo niekoľko svetiel. Boli mladí a všetko bolo pred nimi a všetko bolo pre nich, hviezdy, svetlá, mesto, moc, vône, všetko bolo pre nich, všetko to bolo kvôli nim, mali dosť síl, aby objali celý vesmír a aby objali svoju budúcnosť, o ktorej nepochybovali.“

ANDREJ PLÁVKA

zbierka Moje najmilšie
Po rokoch – venované Alexandrovi Matuškovi
Pieseň
(báseň)
Stručný životopis:
Pochádzal z Liptova. Po skončení gymnázia študoval právo, ale štúdium nedokončil, venoval sa literárnej tvorbe a prvé básne napísal už ako gymnazista.
V básnickej zbierke Z noci rána sa hlási k odkazu staršej generácie a k ľudovým tradíciám a k ľudovým útvarom.
V básnickej zbierke Vietor nad cestou sa zamýšľa nad sebou, nad zmyslom svojho života.
V básnickej zbierke Tri prúdy Liptova sa básnik prejavil už z vlastnou poetikou a pretvoril túto zbierku do konečnej podoby s názvom Liptovská pišťala.
Básnikovi nebodli cudzie ani voja, protifašistický odboj, povstanie. V tom duchu napísal zbierky Ohne na horách, kde okrem spoločenskej reality sa zameriava aj na obnovu vojnou zničenej krajiny.
Obraz SNP vytvoril v básnickej skladbe Tri vody. S povstaleckou tematikou je aj zbierka Neumrel na koni.
Z ďalšej tvorby: Zelená ratolesť, Domovina moja, Sláva života

Dej:
Básnik v básni Pieseň, v prvej časti opisuje svoju ponurú minulosť vo svojom rodnom kraji. Veľmi rád sníva.
V druhej časti básne opisuje svoju túžbu žiť bezstarostne, chcel by vzlietnuť a nechať sa unášať vetrom ponad svoj rodný kraj. Je to oslavná báseň Liptova. Oslavuje všetky zákutia Liptova, doliny, potoky, vietor, stromy. Básnik s radosťou v duši opisuje tento prekrásny kút Zeme, ktorý je jeho srdcu veľmi blízky. V závere hovorí o mladosti a zároveň o starobe, o novej dobe, ktorá mení jeho Liptov, „v dedinách len samé novoty“. Hovorí tiež o mladej generácii, ktorá je neskúsená a odkázaná na pomoc tých, ktorí už niečo zažili, hoci dnes už nemajú toľko síl. V úplnom závere poukazuje i na smrť, ktorú prináša staroba, no verí, že bude žiť ďalej vo svojej básni ako tí pred ním, čo s rovnakou radosťou v duši vyznali svoju lásku rodnej Zemi a zostali v pamäti ľudu.

MIROSLAV VÁLEK
Dotyky
(zbierka básní)
Stručný životopis:
Spolu s Rúfusom patria do poézie 60-tych rokov. Narodil sa v Trnave. Tu navštevoval gymnázium a Obchodnú akadémiu.