Keď to Baucis zistila s básňou vzdychla a povedala: „Bohovia navštívili našu chalúpku.“ Filemon a Baucis sa poklonili vzácnym hosťom a začali sa ospravedlňovať za skromné pohostenie. Vybehli na dvor, kde chceli chytiť a upiecť svoju jedinú hus, ale Zaus ich zastavil a povedal, že sú jediní, ktorí ich privítali a pohostili. Zeus riekol: „Nechajte všetko tak a vystúpte s nami na úbočie vrchu.“ Filemon a Baucis počúvli bohov a o paliciach sa vliekli za nimi na stráň nad údolím. Zeus zalial celé údolie vodou a vzniklo tu jazero. Len na brehu jazera stála chalúpka Filemona a Baucis, ktorá sa zmenila na nádherný chrám. Zeus im za pohostinstvo a dobrotu splní želanie. Filemon povedal, aby ich nechal strážiť krásny chrám a keď sa ich život naplní, aby zomreli naraz. A tak sa aj stalo. Keď prišiel ten osudný deň, Filemon a Baucis sa začali meniť na strom. A tak sa Filemon premenil na dub a Baucis na lipu.
Aj po smrti sú si nablízku a keď zavanie vietor, nežne sa dotýkajú jeden druhé konármi.


Charakteristika:
Filemon, Baucis: skromní, milí, pohostinný, dobrosrdeční

JANKO KRÁĽ
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
(balada)

Stručný životopis:
Janko Kráľ sa narodil v Liptovskom Mikuláši dňa 24. apríla 1822. Bol zo synov najmladší. Sprvu študoval v Kežmarku a neskoršie na lýceu v Bratislave, kde bol profesorom Ľudovít Štúr. Po zosadení Ľudovíta Štúra z profesorskej katedry bol medzi prvými, ktorí podpísal svoj protest a odišiel z Bratislavy. Z tohto obdobia sú známe jeho básne: Duma Bratislavská a Zverbovaný.
J. Kráľ sa snažil poznať ťažký život poddaného ľudu a jeho revolučné zmýšľanie. Osobitne si všímal jánošíkovské tradície. Dokázal skutkami to, čo hlásal básňami. V revolučnom roku 1848 spolu so svojim priateľom, učiteľom v Honte, burcoval národ do povstania. Tam ho zlapali a odvliekli do väzenia do Šiah. Ohlasom revolučných udalostí sú jeho básne: Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Duna dvoch bratov, Šahy
J. Kráľ väčšinu svojich básni neuverejnil, pretože obsahovali kritiku spoločnosti. Výber jeho poézie vyšiel pod názvom Verše Janka Kráľa.
Jeho poézia je z tvorby Štúrovcov najosobitnejšia, predstavuje vrchol slovenského revolučného romantizmu. Bol najsubjektivnejším a najrevolučnejším básniko Štúrovskej školy.
Najvýznamnejšou baladou je Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.

Dej:
Janko Kráľ v tejto balade vyjadril svoju nespokojnosť so svetom, smútok a rozpory ale aj lásku k ľudu a odhodlanie priniesť mu slobodu. V balade opisuje chlapca menom Janko, ktorého nikto nemal rád. Dokonca aj vlastný otec ho od malička bíjaval. Janko nenachádza nikde porozumenie a preto sa uťahuje do samoty, kde je mu najlepšie.