Podľa Fromma sa charakter človeka najskôr formuje v rodine, kde ho ovplyvňuje vlastný životný štýl rodiny, postavenie v spoločnosti a neskôr i spoločenský život ako taký. Vlastne človek sa neustále prispôsobuje svojmu prostrediu. Spoločenský charakter je daný životným štýlom danej spoločnosti a jej dominantné charakterové rysy sa stávajú jej produktívnymi silami, ktoré utvárajú spoločenský proces.

Dielo Ericha Fromma Mít nebo být? Nás zoznamuje s dvoma základnými spôsobmi existencie: spôsobom vlastnenia
spôsobom bytia
Autor sa zoberá rozdielmi medzi týmito spôsobmi a upozorňuje na nebezpečenstvo vyplývajúce z prevládnutia módu vlastnenia. Svoje názory porovnáva s názormi Biblie a rôznych učencov. Fromm tvrdo kritizuje trhové hospodárstvo, ktoré sa silno zameriava na MAŤ. Mať majetok, moc, vlastniť druhého človeka, ktorý nás zaujíma len do tej doby, kým z neho máme nejaký zisk, prospech, slávu alebo aj sexuálne uspokojenie. Pre Fromma je trhové hospodárstvo neproduktívne orientované1, pretože človek v spoločnosti netvorí nič zo seba a nepodporuje rast a rozvoj svojich vlastných fyzických, psychických a duchovných síl. Človek je chamtivý, lačný po majetku po moci a nadvláde, ale to mu na druhej strane prináša úzkosť, stres, psychickú degradáciu, pretože človek už nie je to čo je, nie je sám sebou, ale je len tým, čo má, čo vlastní. Lenže človek nemôže mať úplne všetko a preto taký človek nemôže byť úplne šťastný a nikdy nebude. Vždy sa totiž nájde niečo, čo mu chýba, čo nemá.

Úvod – veľký prísľub, jeho zrútenie a nové alternatívy

Od počiatku priemyselného veku mali ľudia akúsi nádej, že ovládnu prírodu, že dosiahnu materiálneho nadbytku, budú potom šťastnejší a budú prežívať neobmedzenú slobodu. Platila myšlienka, že dosiahnutie zdravia a komfortu bude mať za následok šťastie pre všetkých. Tieto tri atribúty
– neobmedzená produkcia
– absolútna sloboda
– neobmedzené šťastie
dali možnosť vzniknúť novému náboženstvu – Pokroku. V dejinách ľudstva mali možnosť uspokojovať väčšinu svojich potrieb najskôr len ľudia z vyšších vrstiev. Tí sa snažili nájsť zmysel svojho života v hromadeniu majetku. S nástupom priemyselného veku sa zdalo, že sa k takémuto štýlu života dostanú všetci ľudia. Viera v pokrok sa stala akýmsi novým náboženstvom. Dávala nádej, že technika z nás urobí všemohúce a veda vševediace osoby, dávala prísľub bohatstva pre väčšinu jednotlivcov a tým i blaha pre celú spoločnosť.
Ale priemyselný vek nesplnil svoj prisľúb.