Ľudia si stále viac uvedomujú, že neobmedzené uspokojovanie všetkých túžob nevedie k blahu, začínajú si uvedomovať, že sú iba zmanipulovaní vládou, priemyslom a komunikačnými prostriedkami a nie pánmi svojho života. Že sa stále viac a viac zväčšuje priepasť medzi chudobnými a bohatými národmi, že technický pokrok má aj svoje temné stránky napr. hrozba nukleárnej vojny., a zvýšilo sa aj ekologické nebezpečenstvo. Na ochranu životného prostredia človek ale vyvíja oveľa menšie aktivity než na rozvoj priemyslu. Dáva prednosť budúcej katastrofe pred obeťou, ktorú by sme mali priniesť teraz (Fromm to prirovnáva k človeku, ktorý radšej riskuje svoj život, než aby sa podrobil vyšetreniu, z ktorého by vyplynula diagnóza vážneho onemocnenia vyžadujúca väčšiu operáciu). Myšlienkový vývoj od byť k mať autor dokladá taktiež zmenami v jazyku. Dnešný človek vo väčšine prípadov nepovie trápim sa alebo som ustaraný, ale povie mám problém, nepovie som šťastne ženatý/vydatá, ale mám šťastné manželstvo. Činnosť ale nemožno vlastniť, iba prežívať. Čím viac vyjadrujeme činnosti podstatnými menami, tým viac sa odsudzujeme sami sebe.

I. Diel
Porozumenie rozdielu medzi mať a byť

Fromm vychádza zo svojich životných skúseností. Poznal, že život je plnší, hodnotnejší, keď človek všetko stavia na svojich schopnostiach, láske a produktívnom jednaní. Život sa stane prázdnym, nudným a nenaplneným, keď človek nežije svoj život pomocou vlastných síl, ale snaží sa ho vyplniť a obohacovať náhradami.
Vlastnenie a bytie sú dva základné spôsoby prežívania, respektíve sily, ktoré určujú rozdiely medzi charaktermi jednotlivcov i medzi rôznymi typmi spoločenského charakteru. Byť a mať sú dva úplne odlišné pohľady na život, úplne odlišné postoje k svetu. Podľa toho, ktorý postoj u človeka prevláda, môžeme hovoriť o jeho charaktere, vlastnostiach, prežívaniach, chovaniu, jednaniu, citoch, pocitoch a prístupoch

Modus vlastnenia je pre Fromma plodom chamtivej spoločnosti. Podstata vlastnenia vyplýva z podstaty súkromného majetku a práva držať vo vlastníctve to, čo mám. Vlastníctvom môžu byť i zvyky, názory a myšlienky. Hovorí, že aj ten najchudobnejší človek môže vlastniť majetok – svoju ženu a deti. Modus bytia sa týka nepopísateľného. Zážitkov, skúseností. Chápe ho ako vnútornú aktivitu, tvorivé myslenie využívanie všetkých svojich síl podľa svojich možností. V móde bytia má byť človek obetavejší k druhým, nemá mu tak záležať na svojom vlastnom „ja“. MAŤ A BYŤ V KAŽDODENNEJ SKÚSENOSTI

Dnešná spoločnosť sa ženie za majetkom, ziskom. Len zriedkakedy sa stretneme s príkladom, keď sa jedinec orientuje na bytie. Väčšina ľudí považuje existenciu orientovanú na vlastnenie za prirodzenú.