Budúcnosť je teda chápaná ako to, čo sa stane minulosťou Príklad hovorí sa „ten človek má budúcnosť“ a myslí sa tým, že v budúcnosti bude mať veľa vecí aj keď ich zatiaľ ešte nemá).
Týchto aspektov je ale oveľa viac napr. Solidarita – antagonizmus, Radosť – pôžitok, Hriech a odpustenie, Strach zo smrti – utvrdenie života

III. Diel
Nový človek a nová spoločnosť
NÁBOŽENSTVO, CHARAKTER A SPOLOČNOSŤ
Fromm hovorí, že nová spoločnosť môže byť uskutočnená iba hlbokou zmenou v ľudskom srdci. Charakterová štruktúra priemerného jedinca a spolocčnsko-ekonomická štruktúra spoločnosti ktorej je členom sú na sebe vzájomne závislé. Zmes individuálne psychické sféry a ekonomickej štruktúry označujeme ako spoločenský charakter. Vzťah medzi spoločenským charakterom a spoločenskou štruktúrou je nikdy nekončiaci proces. Nová elita je motivovaná rovnako ako tá stará. Spoločenský charakter zaisťuje potreby spoločnosti a uspokojuje potreby individuálne.
Náboženstvo chápeme ako skupinu, ktorá zdieľa systém myšlienok a činností, ponúka jedincovi rámec orientácie a objekt oddanosti. Ľudia tak môžu uctievať zvieratá, stromy, idoly, neviditeľného boha, peniaze, úspech. Jedinec vníma sám seba ako tovar tak, že vlastnú hodnotu považuje nie za úžitkovú ale za hodnotu smennú. Človek sa tak stáva vecou na trhu osobnosti, nie je tak sústredený na život alebo šťastie, ale na to, ako sa stať predajným. Nie je mu v skutočnosti blízky nikto, ani on sám sebe.
PODMIENKY PRE ĽUDSKÚ ZMENU A RYSY NOVÉHO ČLOVEKA
Podľa Fromma sa ľudský charakter môže zmeniť za týchto podmienok:
1. Trpíme a sme si toho vedomí
2. Spoznali sme príčiny tohto špatného stavu
3. Spoznali sme, že existujú spôsoby ako ho odstrániť
4. Aby sme tak mohli urobiť, musíme uznať, že si to vyžiada žiť podľa určitých noriem a zmeniť súčastnú životnú prax.
Podstatou psychoanalytického procesu je pomôcť pacientovi, aby si uvedomil príčiny svojho trápenia. Ale iba uvedomenie bez praktických dôsledkov zostáva neúčinné.