Erich Fromm: Mít nebo být?

Erich Fromm
1900-1980




Erich Fromm sa narodil 23. marca 1900 vo Frankfurte nad Mohanom ako jediné dieťa ortodoxného židovského obchodníka s vínom Naphtaliho Fromma a jeho ženy Rosy. Bol vychovávaný v ortodoxnej židovskej viere, ktorá ho ovplyvnila na celý život. Do dvadsiatich rokov sa zaujímal o tradície židovského učenia a židovských učiteľov. Potom začal študovať vo Frankfurte práva a neskôr prešiel do Heidelbergu študovať sociológiu, psychológiu a filozofiu. Študoval tiež u Sigmunda Freuda. Silne ho ovplyvnili filozofovia ako Aristoteles, Spinoza a taktiež Marx. V roku 1922 končí štúdium prácou na tému židovský zákon pod vedením Alfreda Webra. Po skončení podstúpil výcvik na Berlínskom psychoanalytickom inštitúte, kde sa stretol a oženil so svojou prvou manželkou Freidou Fromm-Reichmanovou. Títo dvaja analytici potom pomáhali založiť a uviesť do činnosti Psychoanalytický inštitút vo Frankfurte. Jeho sľubná kariéra v Nemecku bola ukončená nástupom Hitlera k moci. Roku 1933 bol pre svoj židovský pôvod nútený emigrovať do USA, kde prijal pozvanie pripojiť sa k členom vedenia Psychoalnalytického inštitútu v Chicagu. Krátko nato si v New Yorku založil privátnu prax. Tu obnovil aj svoje priateľské vzťahy s Karen Horneyovou, ktorú poznal ešte z Berlína, a stretol Haryho Stack Sullivana. Obaja boli členmi Horneyovej Amerického inštitútu pre psychoanalýzu v čase jeho prvého založenia. Neskôr Fromm tento inštitút opustil, pričom zobral so sebou Sullivana a Claru Thompsonovú. Fromm bol aj členom množstva iných inštitúcií a univerzít, ako boli Columbia, New York, Michigan State, Yale a Nová škola sociálneho výskumu v New Yourku. V roku 1949 nastúpil na fakultu Národnej univerzity v Mexiku, kde vybudoval lekárske školské oddelenie psychoanalýzy. Tiež založil a viedol Mexický psychoanalytický inštitút. Po opustení New Yorku pokračoval v mnohých profesionálnych aktivitách. V roku 1979 sa presídlil so svojou treťou manželkou do Švajčiarska, kde neskôr zomrel vo veku 79 rokov. Erich Fromm sa vo svojich dielach zaoberá človekom. Jeho vzťahom k svetu, k iným ľuďom a aj k sebe samému. Pri výskume charakteru človeka a niektorých jeho charakterových rysov sa Fromm zaujíma predovšetkým o názory, postoje, motivácie, vášne, cnosti, neresti, pudy a o tie charakterové rysy, ktoré predchádzajú všetkému konkrétnemu chovaniu a konaniu.

Podľa Fromma sa charakter človeka najskôr formuje v rodine, kde ho ovplyvňuje vlastný životný štýl rodiny, postavenie v spoločnosti a neskôr i spoločenský život ako taký. Vlastne človek sa neustále prispôsobuje svojmu prostrediu. Spoločenský charakter je daný životným štýlom danej spoločnosti a jej dominantné charakterové rysy sa stávajú jej produktívnymi silami, ktoré utvárajú spoločenský proces.

Dielo Ericha Fromma Mít nebo být? Nás zoznamuje s dvoma základnými spôsobmi existencie: spôsobom vlastnenia
spôsobom bytia
Autor sa zoberá rozdielmi medzi týmito spôsobmi a upozorňuje na nebezpečenstvo vyplývajúce z prevládnutia módu vlastnenia. Svoje názory porovnáva s názormi Biblie a rôznych učencov. Fromm tvrdo kritizuje trhové hospodárstvo, ktoré sa silno zameriava na MAŤ. Mať majetok, moc, vlastniť druhého človeka, ktorý nás zaujíma len do tej doby, kým z neho máme nejaký zisk, prospech, slávu alebo aj sexuálne uspokojenie. Pre Fromma je trhové hospodárstvo neproduktívne orientované1, pretože človek v spoločnosti netvorí nič zo seba a nepodporuje rast a rozvoj svojich vlastných fyzických, psychických a duchovných síl. Človek je chamtivý, lačný po majetku po moci a nadvláde, ale to mu na druhej strane prináša úzkosť, stres, psychickú degradáciu, pretože človek už nie je to čo je, nie je sám sebou, ale je len tým, čo má, čo vlastní. Lenže človek nemôže mať úplne všetko a preto taký človek nemôže byť úplne šťastný a nikdy nebude. Vždy sa totiž nájde niečo, čo mu chýba, čo nemá.

Úvod – veľký prísľub, jeho zrútenie a nové alternatívy

Od počiatku priemyselného veku mali ľudia akúsi nádej, že ovládnu prírodu, že dosiahnu materiálneho nadbytku, budú potom šťastnejší a budú prežívať neobmedzenú slobodu. Platila myšlienka, že dosiahnutie zdravia a komfortu bude mať za následok šťastie pre všetkých. Tieto tri atribúty
– neobmedzená produkcia
– absolútna sloboda
– neobmedzené šťastie
dali možnosť vzniknúť novému náboženstvu – Pokroku. V dejinách ľudstva mali možnosť uspokojovať väčšinu svojich potrieb najskôr len ľudia z vyšších vrstiev. Tí sa snažili nájsť zmysel svojho života v hromadeniu majetku. S nástupom priemyselného veku sa zdalo, že sa k takémuto štýlu života dostanú všetci ľudia. Viera v pokrok sa stala akýmsi novým náboženstvom. Dávala nádej, že technika z nás urobí všemohúce a veda vševediace osoby, dávala prísľub bohatstva pre väčšinu jednotlivcov a tým i blaha pre celú spoločnosť.
Ale priemyselný vek nesplnil svoj prisľúb.

Ľudia si stále viac uvedomujú, že neobmedzené uspokojovanie všetkých túžob nevedie k blahu, začínajú si uvedomovať, že sú iba zmanipulovaní vládou, priemyslom a komunikačnými prostriedkami a nie pánmi svojho života. Že sa stále viac a viac zväčšuje priepasť medzi chudobnými a bohatými národmi, že technický pokrok má aj svoje temné stránky napr. hrozba nukleárnej vojny., a zvýšilo sa aj ekologické nebezpečenstvo. Na ochranu životného prostredia človek ale vyvíja oveľa menšie aktivity než na rozvoj priemyslu. Dáva prednosť budúcej katastrofe pred obeťou, ktorú by sme mali priniesť teraz (Fromm to prirovnáva k človeku, ktorý radšej riskuje svoj život, než aby sa podrobil vyšetreniu, z ktorého by vyplynula diagnóza vážneho onemocnenia vyžadujúca väčšiu operáciu). Myšlienkový vývoj od byť k mať autor dokladá taktiež zmenami v jazyku. Dnešný človek vo väčšine prípadov nepovie trápim sa alebo som ustaraný, ale povie mám problém, nepovie som šťastne ženatý/vydatá, ale mám šťastné manželstvo. Činnosť ale nemožno vlastniť, iba prežívať. Čím viac vyjadrujeme činnosti podstatnými menami, tým viac sa odsudzujeme sami sebe.

I. Diel
Porozumenie rozdielu medzi mať a byť

Fromm vychádza zo svojich životných skúseností. Poznal, že život je plnší, hodnotnejší, keď človek všetko stavia na svojich schopnostiach, láske a produktívnom jednaní. Život sa stane prázdnym, nudným a nenaplneným, keď človek nežije svoj život pomocou vlastných síl, ale snaží sa ho vyplniť a obohacovať náhradami.
Vlastnenie a bytie sú dva základné spôsoby prežívania, respektíve sily, ktoré určujú rozdiely medzi charaktermi jednotlivcov i medzi rôznymi typmi spoločenského charakteru. Byť a mať sú dva úplne odlišné pohľady na život, úplne odlišné postoje k svetu. Podľa toho, ktorý postoj u človeka prevláda, môžeme hovoriť o jeho charaktere, vlastnostiach, prežívaniach, chovaniu, jednaniu, citoch, pocitoch a prístupoch

Modus vlastnenia je pre Fromma plodom chamtivej spoločnosti. Podstata vlastnenia vyplýva z podstaty súkromného majetku a práva držať vo vlastníctve to, čo mám. Vlastníctvom môžu byť i zvyky, názory a myšlienky. Hovorí, že aj ten najchudobnejší človek môže vlastniť majetok – svoju ženu a deti. Modus bytia sa týka nepopísateľného. Zážitkov, skúseností. Chápe ho ako vnútornú aktivitu, tvorivé myslenie využívanie všetkých svojich síl podľa svojich možností. V móde bytia má byť človek obetavejší k druhým, nemá mu tak záležať na svojom vlastnom „ja“. MAŤ A BYŤ V KAŽDODENNEJ SKÚSENOSTI

Dnešná spoločnosť sa ženie za majetkom, ziskom. Len zriedkakedy sa stretneme s príkladom, keď sa jedinec orientuje na bytie. Väčšina ľudí považuje existenciu orientovanú na vlastnenie za prirodzenú.

Z jednoduchého príkladu každodenného života si môžeme priblížiť rozdiel medzi týmito spôsobmi existencie. Študenti v módu vlastnenia si všetko starostlivo zapisujú a potom sa to naučia rozprávať z pamäti, zatiaľ čo študenti v módu bytia sa viac sústreďujú na výklad a snažia sa prenikať k podstate problému. V tejto časti Fromm označuje školy za továrne, v ktorých sa produkujú balíky vedomostí. Je nespokojný s tým, že sa kladie väčší dôraz na množstvo vedomostí než na pochopenie podstaty problému viac do hĺbky. Ďalej zisťuje, že sa v týchto módoch dá tiež spomínať (v móde vlastnenia – mechanicky napr bolesť hlavy – aspirin, v móde bytia produktívne napr. vybavením si krajiny, tváre osoby) Zisťuje, že negramotní ľudia majú lepšiu pamäť, pretože sa viac sústreďujú, upozorňuje na uplatňovanie autority z pohľadu oboch módov.

Láska
Láska v móde mať znamená obmedzovanie, väznenie objektu lásky. Takáto láska ubíja, dusí, nedáva život. Ľudia potom nazývajú láskou svoju sebeckosť a nemilovanie druhej osoby príklad krutá rodičovská láska – týranie detí psychické i fyzické, manželstvo – ekonomický a spoločenský zámer je zamieňaný často za lásku). Premenu medzi módom byť a mať môžeme sledovať napríklad na začiatku vzťahu. Počas chodenia si nie je jeden tým druhým istí a jeden sa snaží toho druhého dobyť. Snaží sa byť jeden k druhému priateľský, plný nehy, príťažlivý, krásny. Pretože nemá ani jeden toho druhého istého uplatňuje sa u nich modus bytia. Aktom manželstva sa potom často táto situácia úplne zmení. Už nemusí tú druhú stranu získavať, pretože ju jednoducho má. Ľudia sú sklamaní, každý hladá chybu väčšinou v tom druhom a pripadá si, že bol podvedený. Omyl, že človek môže mať lásku ich priviedol k tomu, že sa prestali milovať.
II. Diel
Analýza základných rozdielov medzi dvoma módy existencie
Ďalším aspektom vlastnenia a bytia je istota a neistota. Modus mať chápe tento problém nasledovne. Keď ja som, to čo mám a keď to, čo mám stratím, kto som? Pretože môžem stratiť to čo mám, bojím sa, stávam sa podozrievavým, osamelým, hnaný potrebou, aby som mal viac, aby som bol lepšie zaistený. Modus byť úzkosť a neistotu vo svojom bytí nepozná. Keď som , kto som a nie to čo mám, nikto ma nemôže o niečo pripraviť alebo ohroziť moju istotu a môj pocit identity.
Iný aspekt: minulosť a budúcnosť.
Modus bytia existuje len tu a teraz.
Modus mať existuje v čase (minulosť, prítomnosť, budúcnosť). V móde vlastnenia sme pripútaní k tomu, čo sme nahromadili v minulosti.

Budúcnosť je teda chápaná ako to, čo sa stane minulosťou Príklad hovorí sa „ten človek má budúcnosť“ a myslí sa tým, že v budúcnosti bude mať veľa vecí aj keď ich zatiaľ ešte nemá).
Týchto aspektov je ale oveľa viac napr. Solidarita – antagonizmus, Radosť – pôžitok, Hriech a odpustenie, Strach zo smrti – utvrdenie života

III. Diel
Nový človek a nová spoločnosť
NÁBOŽENSTVO, CHARAKTER A SPOLOČNOSŤ
Fromm hovorí, že nová spoločnosť môže byť uskutočnená iba hlbokou zmenou v ľudskom srdci. Charakterová štruktúra priemerného jedinca a spolocčnsko-ekonomická štruktúra spoločnosti ktorej je členom sú na sebe vzájomne závislé. Zmes individuálne psychické sféry a ekonomickej štruktúry označujeme ako spoločenský charakter. Vzťah medzi spoločenským charakterom a spoločenskou štruktúrou je nikdy nekončiaci proces. Nová elita je motivovaná rovnako ako tá stará. Spoločenský charakter zaisťuje potreby spoločnosti a uspokojuje potreby individuálne.
Náboženstvo chápeme ako skupinu, ktorá zdieľa systém myšlienok a činností, ponúka jedincovi rámec orientácie a objekt oddanosti. Ľudia tak môžu uctievať zvieratá, stromy, idoly, neviditeľného boha, peniaze, úspech. Jedinec vníma sám seba ako tovar tak, že vlastnú hodnotu považuje nie za úžitkovú ale za hodnotu smennú. Človek sa tak stáva vecou na trhu osobnosti, nie je tak sústredený na život alebo šťastie, ale na to, ako sa stať predajným. Nie je mu v skutočnosti blízky nikto, ani on sám sebe.
PODMIENKY PRE ĽUDSKÚ ZMENU A RYSY NOVÉHO ČLOVEKA
Podľa Fromma sa ľudský charakter môže zmeniť za týchto podmienok:
1. Trpíme a sme si toho vedomí
2. Spoznali sme príčiny tohto špatného stavu
3. Spoznali sme, že existujú spôsoby ako ho odstrániť
4. Aby sme tak mohli urobiť, musíme uznať, že si to vyžiada žiť podľa určitých noriem a zmeniť súčastnú životnú prax.
Podstatou psychoanalytického procesu je pomôcť pacientovi, aby si uvedomil príčiny svojho trápenia. Ale iba uvedomenie bez praktických dôsledkov zostáva neúčinné.

Úlohou novej spoločnosti je podnecovať vývoj človeka, jeho charakterovú štruktúru bytia, ktorá by mala mať nasledujúce rysy: dobrovoľne sa vzdať všetkých foriem závislosti na vlastnení a plne byť
Prijímať skutočnosť, že nikto a nič mimo mňa nemôže dať životu zmysel
Byť plne prítomný, kdekoľvek a kedykoľvek
Neslúžiť idolom a nepestovať ilúzie
Poznávať sám seba, rozvíjať svoju vlastnú predstavivosť a ďalšie

HLAVNÉ RYSY NOVEJ SPOLOČNOSTI
Problémy, ktoré sa pri tvorbe novej spoločnosti musia riešiť:
- mal by sa riešiť problém, ako riadiť priemyselný spôsob výroby bez totálnej centralizácie
- mali by sme sa vzdať ciela neobmedzeného rastu a dať prednosť výberovému rastu
- mal by sa podporovať vedecký pokrok a súčastne dbať, aby sa nestal nebezpečným pre ľudstvo
- vytvárať podmienky, aby sa ľudia cítili dobre a nehľadali uspokojenie v chamtivosti atď.
Úlohou je vybudovať zdravé hospodárstvo pre zdravých ľudí. Rozhodujúcim krokom k tomuto cieľu je zameranie výroby v záujme „zdravej spotreby“. To znamená, že pevne udržíme na uzde práva akcionárov a vedenie koncernov rozhodovať o výrobe výlučne z hľadiska zisku a rozpínavosti. Mala by sa vytvoriť Najvyššia kultúrna rada, poverená poradenstvom pre vládu, politikov, občanov vo všetkých závažných otázkach, týkajúcich sa vedenia. Jej členovia by boli predstavitelia intelektuálnej a umeleckej elity zeme. Je dôležité, aby boli v rade zastúpení aj tí, ktorí sú v opozícii k prevládajúcim názorom. Ďalšími aspektmi by potom boli:
- aktívna účasť na politickom živote vyžaduje maximálnu decentralizáciu predovšetkým priemyslu a politiky
- nahradiť byrokratickú správu správou humanistickou
- v priemyselnej a politickej reklame musia byť zakázané všetky metódy „mytia mozgov“
- ženy sa musia vymaniť z patriarchálnej nadvlády
- priepasť medzi bohatými a chudobnými národmi musí byť preklenutá
- musí byť vypracovaný systém účinného rozširovania objektívnych informácií
- vedecké bádanie sa musí oddeliť od aplikácie v priemysle a obrane
NOVÁ SPOLOČNOSŤ
EXISTUJE Odôvodnená NÁDEJ?
Z stanoviska veľkého obchodu nie je nádej žiadna. Chamtivosť a závistlivosť sú tak silné nie preto, že sú v ľudskej prirodzenosti, ale pre to, že je ťažké odolávať všeobecnému tlaku. Naša jediná nádej teda leží v životodárnej príťažlivosti novej vízie. Vytvorenie novej spoločnosti a nového človeka je možné len vtedy, keď budú staré motivácie zisku a moci nahradené novými, ako je bytie, zdieľanie a keď bude trhový charakter nahradený charakterom tvorivým.
V závere sa snaží nájsť možnosť ako predísť katastrofe. Ľudia by si mali uvedomiť, že teraz už nie je cieľom ovládanie prírody, ale ovládanie techniky a inštitúcií, ktoré ohrozujú prežitie západnej spoločnosti a hádam aj celého ľudstva.

Zdroje:

Fromm. Mít nebo být? -