Mnohočlenná rodina Ťapákovcov žije v jednej izbe a zachováva staré zvyky a tradície. Keď sa najstarší syn Paľo oženil, doviedol si mladú nevestu Iľu, ktorá bola rozumná, veselá a hlavne poriadkumilovná, chcela porobiť v dome poriadky. Ostatní ju vôbec nerešpektovali, lebo im sa v nezdravom prostredí žilo dobre. Panovačnej Ile sa život u Ťapákovcov nepáčil, chcela žiť novým životom, inak, jednoducho tak, ako všetci ostatní ľudia. Žiadala, aby postavili nový priestranný dom, ktorý by bol čistý a vhodný pre život. Chcela, aby opravili starú schátralú studňu. Nik ju však nepočúval. V rodine Ťapákovcov najviac neznášala Anču, ktorú pre jej ostrý jazyk volali “zmija”. Anča bola nešťastne zaľúbená do Jana Fuzárovie, ktorý k nim chodieval. Po jeho príchode sa stále zamykala a znenávidela celý svet, zdravých ľudí, lebo ona bola mrzáčka. Iľu nenávidela pre jej krásu, avšak Anča bola veľmi šikovná vo vyšívaní, vyšívala najmä čepce. Pri ich vyšívaní ju však vždy prepadlo zúfalstvo, keď si uvedomila pre koho ich vyšíva a že ona také nikdy nenosila. Keď už Iľa nemohla vydržať neporiadok, pohrozila, že odíde slúžiť do školy. Napokon aj odišla, lebo ju nik nebral na vedomie, ale Paľo išiel pre ňu. Vrátila sa len pod podmienkou, že opravia studňu a postavia nový dom. Odchádza do rodičovského domu, kam po týždni prichádza aj Paľo. Ťapákovci sa zbavili Ili a naďalej žijú vo svojej chalupe. A Iľa s Paľom si žijú v novom veľkom dome.
Zaver: Autorka osoby viac charakterizuje ako opisuje, vlastnosti postáv vyplývajú z ich konania. Ťapákovci zastupujú zastaralý spôsob života; Iľa charakterizuje modernejší spôsob života; Anča – zmija je navonok hašterivá, ale vnútri citlivá a nežná, preklína svoj osud. Je to jedna z najtragickejších postáv v slovenskej literatúre.