Viktor Hugo: Chrám Matky božej v Paríži

Viktor Hugo:
Chrám Matky božej v Paríži




Autor:

Viktor Hugo-predstaviteľ francúzskeho romantizmu

Hlavné postavy:

Esmeralda, Quasimodo, Claude Frollo, Phoebus, Pierre Gringoire

Charakteristika hlavných postáv:

Esmeralda

Krásne mladé 16-ročné dievča.Všetci boli presvedčení, že je cigánka, ale ju cigáni len vychovali.V detstve odcudzená svojim rodičom, dúfala, že sa jej ich podarí nájsť vďaka svojmu zelenému vrecúšku, v ktorom nosila topánočku z detstva.Jej najlepšia priateľka bola jej kozička Džali.Esmeralda mala veľmi dobré srdce.Vzala si za manžela Pierra Gringoira, len aby ho zachránila od šibenice.Skutočne však bola zaľúbená do Phoeba, ktorý sa s ňou len zahrával.Zistila to však až neskôr.Veľmi ju to ranilo.Nakoniec ju zabila láska k nemu.

Quasimodo

Narodil sa ako mrzák.Ako 4-ročného ho mama odniesla do kostola.Ujal sa ho kňaz Claude Frollo, ktorý ho vychovával, učil a zamestnal ho ako zvonára v Chráme Matky božej.Quasimodo bol svojmu vychovávateľovi veľmi oddaný, rovnako ako svojim zvonom.Mal doré srdce, ale pre jeho vzhľad sa ho všetci báli.Bol zamilovaný do Esmeraldy.Keď videl, že ju idú obesiť, zachránil ju a odniesom do chrámu.Ochraňoval ju, aby jej nemohli ublížiť.Aj po jaj smrti jej ostal oddaný a zomrel pri nej.

Claude Frollo

Parížsky kňaz a biskup.Napriek tomu sa zamiloval do Esmeraldy.Vystupuje ako vychovávateľ Quasimoda.Navonak vystupoval ako vyrovnaný so všetkým, ale v skutočnosti bol žiarlivý a rozporuplný.Pre Esmeraldu bol schopný aj vraždiť, čo sa prejavilo pri jeho pokuse zabiť Phoeba.

Phoebus

Pekný mladý muž,pracoval ako veliteľ kráľovskej stráže.Napriek tomu, že bol zasnúbený s mladou Ľalianou, nebránil sa spoločnosti dievčat a návštevám miestnych krčiem.Rovnako neváhal dať si schôdzku s Esmeraldou, ktorá bola do ňho zaľúbená.

Gudula

Pustovníčka v Myšej diere.Za mladi jej cigáni počas jej neprítomnosti ukradli jej milovanú dcérku a zamenili ju za zmrzačeného chlapca – Quasimoda, ktorého hneď odniesli.Gudula už svoju dcérku nenašla.Cigáni ušli a jej zostala na pamiatku len vyšívaná topánočka.Gudula nenávidela cigánov, najviac však Esmeraldu, lebo bola vo veku jej dcérky.

Pierre Gringoire

Úbohý chudobný básnik.Manželstvo s Esmeraldou ho oslobodilo od šibenice.Esmeralda ho neľúbila, no on ju mal úprimne rád a chcel si získať jej priazeň.

Obsah:

Príbeh sa odhráva v Paríži v 15. Storočí.Začína 6.

Januára v roku 1482, oslavou dvoch slávností spojených v jeden deň: sviatok Troch kráľov a slávnosť bláznov.Parížania sa schádzali na tri miesta: k ohňu radosti na námestie de Greve, pred Braquovu kaplnku, kde sa mal stavať máj a do Súdneho paláca, kde sa mali hrať mystériá.Ľudia sa do Súdneho paláca zhromaždili najmä kvôli flámskym vyslancom, ktorí tam mali byť predstavení.Počas predstavenia mystérií však všetci hľadeli len na nich a nie na hru.Po čase ľudí mystériá začali nudiť.Navrhli súťažiť o najškaredšiu a najodpornejšiu grimasu.Quasimodova tvár upútala najviac a tak sa stal kráľom bláznov.Dav ľudí ho poobliekal do handier, vyzdvihol vysoko nad seba a takto napredoval parížskymi ulicami.Z jednej uličkysa však vynoril nahnevane vyzerajúci mních a nový ,,kráľ bláznov” poslušne odišiel za ním.Po rozpustení sprievodu sa zopár ľudí vrátilo pozrieť si mystérium.Ich tvorca Pierre Gringoire horel od šťastia.No netrvalo dlho a znovu sa našlo čosi zaujímavejšie.Na námestí tancovala krásna mladá cigánka Esmeralda so svojou malou kozičkou Džali.Jej tanec očaril mnohých divákov.
Nešťastný Pierre Gringoire, ktorému jeho hra nevyniesla ani halier, sa večer vracal domov.Zrazu uvidel, ako čosi hrbaté a obludné za pomoci nejakého mnícha sa pokúša uniesť kričiacu Esmeraldu.Pierre neváhal a ponáhľal sa pomôcť krásnej Esmeralde.No Esmeraldin krik privolal aj kráľovskú stráž.Frollo s Quasimodom ušli.Veliteľ stráží, mladý Phoebus, vysadil Esmeraldu na koňa a odviedol ju.Tá sa do ňho v tomto momente zaľúbila. Po roztržke Pierre blúdil nočným Parížom.Zrazu sa ocitol medzi žobrákmi a čudne vyzerajúcimi ľuďmi.Ich vodca, Krivý Šabliar-Cundrošík chcel Pierra obesiť.Dal mu však šancu na záchranu: musel vybrať ovešanej bábke z vrecka mešec bez toho, aby na bábke zacengal zvonček.Úlohu nesplnil.Poslednou šancou bolo, aby si ho jedna zo žien vzala za manžela.Žiadna však nechcela.Keď sa ho chystali obesiť, vošla Esmeralda a po chvíli povedala, že si ho vezme.No Gringoire bol pre ňu navždy len priateľ.
Quasimoda za jeho prečin odsúdili na deň na pranier.Aj tu Esmeralda preukázala svoje dobré srdce, keď pred očami všetkých ľudí, ktorí sa mrzákovi posmievali, priložila k jeho vyprahnutým perám čutoru s vodou, aby sa mohol napiť.A tu bolo vidieť, ako sa z toho dosiaľ suchého a blčiaceho oka vykotúľala slza.V tej chvíli Esmeraldu zbadala Gudula a prekliala ju.Gudula nenávidela Esmeraldu, obviňnovala ju zo zmiznutia jej dcérky.
Phoebus na krásnu cigánku nezabudol.Dohodol si s ňou stretnutie na večer.Keď sa o tom rozprával so svojím kamarátom, rozhovor si vypočul aj kňaz Claude Frollo a začal Phoeba sledovať.Dobehol ho a povedal mu, nech ho vezme so sebou, aby sa presvedčil, že je to naozaj Esmeralda.Podnapitý Phoebus skryl kňaza do komory a odišiel po dievčinu.Zamilovane sa rozprávali.No keď sa chceli pobozkať, žiarlivý Frollo im to prekazil.Bodol mladého muža nožom do chrbta.Esmeralda zamdlela.Keď sa prebrala, obvinili ju z vraždy.Mučili ju a ona to nevydržala.Priznala nepravdu.Lenže Phoebus nebol mŕtvy.Bol však príliš ľahkomyselný aby Esmeralde pomohol.Odviezli ju zviazanú ke chrámu, kde sa mala kajať.Potom ju chceli obesiť.Nikto si nevšimol, že na toto všetko sa zo strechy chrámu pozerá Quasimodo.A práve vo chvíli, keď sa mal Esmeraldin život skončiť, skĺzol po dlho lane a uniesol ju do chrámu, ktorý bol vyhlásený za azyl, takže jej nikto nemohol ublížiť.

Esmeralda sa s Quasimodom spriatelila.Daroval jej píšťalku, ktorou ho mohla kedykoľvek privolať.Raz jej do izby nepozorovane vošiel Frollo.Esmeralda zapískala, Quasimodo prišiel na pomoc.Nevediac o tom, že je to jeho pán, Frolla napadol.Kňaz potom Quasimoda zbil, ale za Esmeraldou už neprišiel.
Zatiaľ Pierre Gringoire chcel Esmeraldu z chrámu zachrániť.Presvedčil tulákov, žobrákov a Esmeraldinych priateľov z dvoru divov, aby mu pomohli.Keď ich Quasimodo zbadal, myslel si, že chcú Esmeraldu zabiť.Na niektorých z nich zhodil ťažký trám, oni si však z neho spravili barana.No mrzák chrám ubránil.Väčšina z nich zomrela.Dnu sa podarilo dostať len kňazovi a Gringoirovi.Frollo dal Esmeralde poslednu šancu rozhodnúť sa: on, alebo smrť.Vybrala si smrť.Kňaz dal Esmeraldu naschvál podržať Gudule, lebo vedel, že ju nenávidí.Tá však vďaka topánke, ktorú Esmeralda nosila vo vrecku na krku spoznala v nej svoju stratenú dcérku.Gudula totiž vlastnila druhú, rovnakú topánočku do páru s Esmeraldinou.Gudula chcela dcéru zachrániť, tak ju schovala.Keď však Esmeralda volala Phoeba idúceho pod oknami, vojaci ju začuli a chytili ju.Kat držal Esmeraldu, a nemohol sa zbaviť Guduly, ktorá sa ich pevne držala.Zhodil ju z rebríka.Ona sa postavila, pohrýzla kata do ruky a potom zomrela.
Medzitým Quasimodo zistil, že Esmeralda zmizla.Bol veľmi nešťastný.Všetko prehľadal, ale nenašiel ju.Napadlo ho pozrieť sa zo strechy chrámu na námestie.No už bolo neskoro.Esmeraldu obesili.Frollo, ktorý stál vedľa zroneného mrzáka, sa tomu len smial.Quasimodo ho zhodil dolu.Po tomto dni Quasimodo zmizol.Phoebus sa oženil Gringoire mal úspech v tragédii.Po dvoch rokoch sa v pivnici, kde uchovávali pozostatky obesencov našli dve čudne prepletené kostry.Kostru obesenej ženy obijímala kostra muža-mrzáka s pokrivenou chrbticou.Muž však celkom určite nebol obesený.Prišiel tam zomrieť.


Citát:

,,…ako tak tancovala pri brnčivom bzukote baskického bubienka, ktorý svojimi oblými,cudnými rukami dvíhala nad hlavu, útla, krehká a živá ako osa v priliehavom zlatom živôtiku, v pestrých vzdušných šatách s hlbokými plecami a s jemnými nohami, ktoré jej chvíľami vykukovali spod sukienky, s čiernymi vlasmi a s ohnivými očami, vyzerala ako nadprirodzená bytosť.



Použité typické znaky romantického diela:

Uplatňuje sa tu harmónia kontrastov,napr. krásna Esmeralda vs. ohyzdný Quasimodo.Taktiež hrdinovia sú romantickí- trpia pre lásku a pre naplnenie ideálov.Tragický a sentimentálny koniec je tiež pre romantický dielo typické.


Identifikačné údaje:

Viktor Hugo- Chrám Matky božej v Paríži- Bratislava, Tatran- 1984.