referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Martin, Maroš
Pondelok, 11. novembra 2019
Epos o Gilgamešovi - Epos starý mnoho tisíc rokov
Dátum pridania: 14.05.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jozefr
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 601
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 3m 30s
Pomalé čítanie: 5m 15s
 
Dve a pol tisícročia skrýval rubáš púšťového piesku pred zrakmi ľudstva jedno z njaväčších a zároveň najstarších básnických diel sveta: Epos o Gilgamešovi, kráľovi mesta Uruku v južnej Mezopotámii.
Mezopotámia je staroveký názov bájnej a predsa skuotčnej krajiny, ktorá leží medzi riekami Eufratom a Tigrisom a tvorí jadro dnešného Iraku; veda kladie do nej "kolísku ľudskej civilizácie" a Biblia "pozemský raj". Tam žili kedysi Babylončania a Asýrčania a ešte pred nimi Sumeri, prvý historicky známy národ na našej zemeguli. Tam sa teda tento epos zrodil; kedy sa tak stalo, sa presne nevie. Prvý raz sme sa s ním zoznámili z asýrskeho záznamu na dvanástich tabuľkách, ktoré pochádzajú asi z polovice 7. storočia pred n.l.; poznáme však aj jeho staršie asýrske a babylonské zlomky z 18. až 12. storočia pred n.l. i oveľa staršie sumerské predlohy z 20. storočia pred n.l. Máme o ňom doklady dokonca z čias, keď sa nezachoval v písomnom zázname: na mezopozámskych výtvarných pamiatkach s vyobrazeniami Gilgamešových činov. Najstaršie doklady pochádzajú z priepastnej hĺbky - z prvej tretiny 3. tisícročia pred našim letopočtom!
Asýrske tabuľky, vďaka ktorým sme sa s týmto eposom prvý raz zoznámili, sa našli v Ninive, sídelnom meste kráľa Aššurbanipala (668 - 631 pred n.l.), dobytom roku 612 pred n.l. spojenými vojskami Babylončanov, Médov a Peržanov. Toto mesto, "kde iba nemluvniatok, čo nevedia rozdiel medzi pravou a ľavou rukou, bolo stodvadsaťtisíc", doslova zmizlo vtedy so všetkými svojimi chrámami a honosnými palácmi z povrchu zeme; grécky dejepisec Herodotos, ktorý ho hľadal okolo roku 450 pred n.l., sa už nevedel dopátrať, či ležalo na ľavom alebo na pravom brehu Tigrisu. Takto zničené a opustené ležalo až do roku 1847, keď ho pod návejmi piesku objavil britský archeológ Austen H. Layard. Pri vykopávkach našiel v jeho troskách aj zvyšky Aššurbanipalovej knižnice, ktoré obsahovali vyše 20 000 hlinených tabuliek popísaných neobyčajne zložitým a vtedy nezrozumiteľným klinovým písmom. Dopravil ich do Londýna, kde sa dostali do Britského múzea, aby čakali na rozlúštenie a spracovanie. V tom čase nikto netušil, že medzi nimi sú aj tabuľky s Eposom o Gilgamšovi, o ktorom sa napokon vedelo len toľko, že vraj kedysi existoval.
Klinové písmo vzdorovalo vedcom po dlhé desaťročia; bolo ešte záhadnejšie a nepochopiteľnejšie ako egyptské hieoglyfy.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.