Cisar sa zo strachu vrha medzi svoju druzinu (nedokazuje, ze ma tolko sily v meci ako pychy). Na poplach sa kazdy vojak chyta zbrane a zrazu je cela slovenska druzina obklucena rimskymi vojakmi. No posli nedbaju, nepriatelov nepocitaju a statocne bojuju (Mor ho! ...vol nebyt ako byt otrokom). Vedia ze presilu nepremozu ale ked uz maju padnut tak nech padnu ako vitazi. Junaci bojuju ako kedysi ich dedovia, co branili vlast pred najazdami a ktorych mena sa stali nesmrtelnymi v ludovych piesniach. Posli zomierauju raneny ale bez vydania hlasku, nikdy sa uz nevratia, padli v boji za narod-to neboli. Stavaju sa moralnymi vitazmi. Po skonceni boja stoji cisar na bojisku lez nema dvovod radovat sa z vitazstva. Vidi sice mrtvych Slovanov ale takisto aj hromady svojich vojakov leziacich tam bez zivota.