Hlboko preciťuje ťarchu svojho položenia a to ho núti zdôveriť sa rodine a začať nový život. Poviedka sa končí harmonickým záverom, umožňujúcim spisovateľovi uplatniť mravné hľadisko. Keď báčik z Chochoľova umrie - v tejto poviedke zobrazuje zemianstvo. Na rozdiel od Vajanského i Šoltésovej bol autor presvedčený o duchovnom i hmotnom úpadku zemianstva a o jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa, národného života. Autor sa prejaví ako majster paradoxov pri zobrazovaní upadajúceho zemianstva, ale aj pri náčrte rodiaceho sa nového typu kapitalistického podnikavca. Zemianstvo predstavuje pán Aduš Domanický z Domaníc, vykreslil paradoxne a ironicky - navonok vystupuje ako pyšný a majetný zeman, no v skutočnosti sa jeho kaštieľ rozpadá, nijaký majetok nemá a svoju záchranu vidí iba v blízkej smrti bohatého príbuzného báčika z Chochoľova. Proti nemu stojí priekupník a podnikateľ Ondrej Tráva, ktorý má všetky znaky svojej triedy - dravosť, bezohľadnosť v získavaní peňazí, schopnosť špekulácie pri zhŕňaní majetku. Ešte i jeho sny sú príznačné pre tento novorodiaci sa spoločenský typ. Sníva sa mu, že všetci ľudia sa premenili na ovce, on ich strihá, vlnu posiela v plných vagónoch v očakávaní veľkého zisku. Kukučín imponuje jeho životaschopnosť, no iróniou stíha aj tento nový typ egoistického podnikateľa "z ľudu". Autorovi sa práve konfrontáciou týchto dvoch protikladných spoločenských typov podarilo zachytiť základnú tendenciu spoločenského vývinu doby. Dej poviedky je pomerne jednoduchý. Obaja sa stretnú v krčme v Podhradí a Adušovi sa podarí vymaniť od Trávu desiatku ako preddavok za kúpený jačmeň. Keď Tráva prišiel po sľúbený jačmeň namiesto hrdého zemianskeho kaštieľa našiel iba ruiny, prázdnu stodolu a Adušovo prázdne vrecko. Záver poviedky je typicky kukučínovský, keď Aduš s Ondrejom zastanú pri jaseni nad hrobmi Adušových rodičov a zmieria sa. Ďalšie významné poviedky: Na podkonickom bále, Zakáša - darmo je, Mišo, Do školy, Zápisky zo smutného domu

Tvorba z bračského prostredia

- tu napísal niekoľko krátkych próz, cestopisných prác, román Dom v stráni. V poviedke Mišo II je etickým zámerom, otázka ľudského šťastia, povinnosť a sebaobetovanie.

Dom v stráni - dvojzväzkový román, vrcholné dielo z bračského prostredia, autor rozvíja námet z prostredia dalmatínskej dediny, no možno v ňom postrehnúť aj obraz pomerov na slovenskej dedine z konca 19. storočia.