Ako sa to všetko začalo

Dôležitým ohniskom národného pohybu sa od 20. rokov minulého storočia stala Bratislava. Tu na evanjelickom lýceu sa združila pokroková mládež a postavila si svoj národný program.
Túto mládež sa rozhodla opustiť češtinu, ktorej sa dovtedy pridŕžali evanjelici a prijať za spisovný jazyk slovenčinu. V tom čase sa v úzkom styku medzi Slovákmi veľmi šírila stredoslovenská slovenčina. Preto Ľ. Štúr – vodca tejto mládeže – neprijal za spisovný jazyk bernolákovčinu /bola mu málo slovenská/, ale prijal kultúrnu stredoslovenčinu. Dôvody, ktoré ho takto nútili konať, rozviedol v spise Nárečia slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí /1848/ a v spise Náuka reči slovenskej podal jej gramatiku. Pravopis bol fonetický a to bola základná príčina, prečo M.M. Hodža mal námietky voči štúrovčine. Preto profesor Martin Hattala v Krátkej mluvnici slovenskej /1852/ upravil štúrovský pravopis na etymologický /prihliada na vývoj slova/. Túto podobu prijali aj bernolákovci, takže odvtedy je spisovná reč Slovákov jediná a jednotná.

Jazykovedná činnosť
Ako jazykovedec roku 1843 kodifikuje spisovnú slovenčinu. Diela Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) - vysvetľuje uzákonenie spisovnej slovenčiny a Náuka reči slovenskej - prvá gramatika novej slovenčiny, kde ju analyzuje ako jazyk.
Štúr 11. - 16.7.1843 navštívil s J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom básnika Hollého na fare v Hlbokom a po porade s ním sa dohodli zjednotiť Slovákov na zásade jednotného spisovného jazyka. Dovtedy katolíci písali bernolákovčinou, evanjelici českou bibličtinou, okrem toho sa používala latinčina, nemčina a maďarčina. Za základ nového spisovného jazyka si vzali stredoslovenské nárečie, v ktorom videli najčistejšie slovenské jadro a uzniesli sa na fonetickom pravopise. Bol to čin, ktorý vychádzal z potrieb národného hnutia. Štúr vypracoval pevné základy reči, ktorú chápal ako prostriedok na uskutočnenie „túžob, myšlienok a ideí“ národného hnutia. Súčasne tak vytvoril základné podmienky pre rozvoj slovenskej literatúry ako osobitného národného prejavu, esteticky rovnoprávneho so slovesnými celkami iných národov. Prvou knihou v štúrovskej slovenčine bolo II. vydanie almanachu Nitra. Proti uzákoneniu spisovného jazyka vystúpil J. Kollár. Tieto hlasy však kodifikátori odrazili.





Čo sa stalo pre nás v takom dôležitom roku 1843:

1843 14.