Ľudovít Štúr - Ako sme prišli ku našej slovenčine

Ako sa to všetko začalo

Dôležitým ohniskom národného pohybu sa od 20. rokov minulého storočia stala Bratislava. Tu na evanjelickom lýceu sa združila pokroková mládež a postavila si svoj národný program.
Túto mládež sa rozhodla opustiť češtinu, ktorej sa dovtedy pridŕžali evanjelici a prijať za spisovný jazyk slovenčinu. V tom čase sa v úzkom styku medzi Slovákmi veľmi šírila stredoslovenská slovenčina. Preto Ľ. Štúr – vodca tejto mládeže – neprijal za spisovný jazyk bernolákovčinu /bola mu málo slovenská/, ale prijal kultúrnu stredoslovenčinu. Dôvody, ktoré ho takto nútili konať, rozviedol v spise Nárečia slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí /1848/ a v spise Náuka reči slovenskej podal jej gramatiku. Pravopis bol fonetický a to bola základná príčina, prečo M.M. Hodža mal námietky voči štúrovčine. Preto profesor Martin Hattala v Krátkej mluvnici slovenskej /1852/ upravil štúrovský pravopis na etymologický /prihliada na vývoj slova/. Túto podobu prijali aj bernolákovci, takže odvtedy je spisovná reč Slovákov jediná a jednotná.

Jazykovedná činnosť
Ako jazykovedec roku 1843 kodifikuje spisovnú slovenčinu. Diela Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) - vysvetľuje uzákonenie spisovnej slovenčiny a Náuka reči slovenskej - prvá gramatika novej slovenčiny, kde ju analyzuje ako jazyk.
Štúr 11. - 16.7.1843 navštívil s J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom básnika Hollého na fare v Hlbokom a po porade s ním sa dohodli zjednotiť Slovákov na zásade jednotného spisovného jazyka. Dovtedy katolíci písali bernolákovčinou, evanjelici českou bibličtinou, okrem toho sa používala latinčina, nemčina a maďarčina. Za základ nového spisovného jazyka si vzali stredoslovenské nárečie, v ktorom videli najčistejšie slovenské jadro a uzniesli sa na fonetickom pravopise. Bol to čin, ktorý vychádzal z potrieb národného hnutia. Štúr vypracoval pevné základy reči, ktorú chápal ako prostriedok na uskutočnenie „túžob, myšlienok a ideí“ národného hnutia. Súčasne tak vytvoril základné podmienky pre rozvoj slovenskej literatúry ako osobitného národného prejavu, esteticky rovnoprávneho so slovesnými celkami iných národov. Prvou knihou v štúrovskej slovenčine bolo II. vydanie almanachu Nitra. Proti uzákoneniu spisovného jazyka vystúpil J. Kollár. Tieto hlasy však kodifikátori odrazili.





Čo sa stalo pre nás v takom dôležitom roku 1843:

1843 14.

február - v úzkom kruhu priateľov sa Štúr vyslovil za nevyhnutnosť prijať nový spisovný jazyk, ktorý by zjednotil všetkých Slovákov - tzv. "Deň vzkriesenia slovenčiny"
26.-29. jún - na ev. lýceu zasadala komisia na vyšetrovanie proti Ústavu reči a literatúry československej, ktorej bol podrobený aj Ľ. Štúr. Obvinenia sa vzťahovali na vec "zrady uhorskej vlasti".
júl - vychádza v Lipsku Štúrov obranný spis Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov, ktorý redakcie v Uhorsku odmietli uverejniť
11.-16. júl - na fare v Hlbokom sa Štúr, Hurban a Hodža dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovnej slovenčiny na báze stredoslovenského nárečia
17. júl - návšteva Jána Hollého na Dobrej Vode
11. október - Štúrovi nariadil Bajcsy zákaz prednášať a odvolal ho z funkcie zástupcu prof. Palkoviča aj napriek tomu, že komisia nič protizákonné Štúrovi nedokázala. Štúr prednášal ďalej.
31. december - definitívne pozbavený funkcie zástupcu prof. Palkoviča, čoho dôsledkom bol protestný odchod 22 študentov z Bratislavy v marci 1844 (13 z nich sa zapisuje na lýceum v Levoči)
11. júla 1843 sa Štúr, Hurban a Hodža stretli na Hurbanovej fare v Hlbokom, kde sa dohodli na postupe pri uvádzaní slovenčiny do života. 17. júla navštívili na Dobrej Vode Jána Hollého, ktorého ako významného predstaviteľa bernolákovčiny prvého oboznámili so svojim zámerom.
V tomto roku (1843) sa zároveň komplikovala situácia na lýceu. Maďarizačné tlaky na odstránenie Štúra z postu zástupcu prof. Palkoviča boli silné už od nástupu Ľudovíta na lýceum. Ich vyhrotenie v decembri 1843 malo za následok pozbavenie Štúra funkcie námestníka prof. Palkoviča. Nepomohli ani študentské petície, ani obrany niektorých profesorov ev. lýcea. Sám Ľudovít napísal v nemčine (vydal v Lipsku, pretože v Uhorsku by to nijako nemohlo vyjsť) spis Žaloby a ponosy Slovákov v Uhorsku na protiprávne prechmaty Maďarov. Na protest proti nespravodlivému rozsudku sa 22 študentov rozhodlo v marci 1844 odísť z lýcea. 13 z nich potom dokončilo štúdiá v Levoči.





List Jánovi Kollárovi

Štúr sa v liste bráni Kollárovým invektívam proti novej slovenčine a žiada ho, aby upustil od brojenia proti Slovenským národným novinám, ktoré sa snažil Kollár znevažovať práve pre používaný štúrovský jazyk.




V Prešpurku dne 7 Unora 1846.


Dvojícťihodný Pane!

List Váš, strany Vaších oučtů jsem obdržel. Co se toho týka, budete mít všecko brzy u mne v pořádku a o krátký čas všecko dostanete. Také jsem i list p. prof.

Palkovičovi odevzdal.

Ze všech strán Slovenska a nepřetrženě dostávám listy, jako Vy proti naším Slovenským Novinám brojíte, od ňich odvádíte, na ně co jen můžete, nejhoršího sčítáte, a to všecko jen proto, aby jste noviny naše, teď jedinký organ života našého podvrátiti mohli. Všecky týto zprávy jsou plné rozhořčenosti proti Vám, sčítajíce na Vás, že Vy kmen náš, jen aby se Vaše vůle a mysl vyplnily, co do jakého neštěstí a posměchu uvaliti jste hotovi, žalujíce na Vás, že Vy volajíce: "My nesvorní Slávové!" sami jakovou jen můžete, nesvornost tropíte. Néjen ale takéto žaloby přicházejí k nám každodenně, nýbrž z některých míst se i o Vašem jistém předsevzetí poučujeme a zpraveni jsme o všem, co myslíte a co počíti chcete. Všecky týto rozhořčené hlasy volají proti Vám a žádají aby se proti Vám co odpůrci života kmene svého, kterým, prý, pohrdáte, ostře vystoupilo a psalo. My plní ještě starodávné ucty k Vám, zdráháme se toto posud učiniti, nechtějíce vystoupiti proti muži, jemuž mnoho podlužní jsme, a tak usnésli jsme se na tom, osloviti Vás, aby jste od počínaní svého ustoupili a věc jejímu běhu nechali. Neodstoupíte-li a zasléchneme-li my hlasy zase plné proti Vám žalob a rozhořčenosti, nebudeme moci více hlasům těmto odolati, je zastaviti, alebrž přinuceni budeme jim zadosti učiniti, a drahý život kmene našého Slovenského proti Vaším outokům brániti; prosíme ale Vás, aby jste nás k tomuto, pro nás nemilému kroku, nenutili, neboť jen přinuceni budeme se muset proti Vám zasaditi a vystoupiti, vystoupiti tím ostřeji, tím důrazněji, čím Vy více působíte a čím jste posud větší důvěry u národu svého požívali. Ujistuji pak Vás a Boha se dokládám, že počínání naše a vlastní život kmene svého, bytby jste ještě desetkráte tolik působili, a kdyby se Vám i to jisté předsevzetí podařilo, více nezastavíte, a v nic neuvedete, Vy ale jste vzali na svědomí své těžké zodpovídaní a památku svou, jestli od svého neupustíte, zakalili jste před potomstvem. A jako se i toto počínaní Vaše srovnává s Vašími vlastními výpovědmi, že Vy co do řeči každému svobodu dáváte, a ted řeč kmene svého tak šlápete, tak pronasledujete!

Pán Kadavý odevzdá Vám jeden výtisk mé nejnovší tištěné práce: "Nárečja Slovenskuo atd." ode mne darem. Uvidíte tam považování naše věci této, uvidíte tam smýšlení naše o Vás. Kdyby se jen vždy při myšlénce muže, třebás jakého zůstálo, to by místo života nastoupila smrt!

Přeje Vám všého dobrého, zůstávám
Váš
ochotný služebník.