Keď sa na zámku grófky Hrabovskej majú konať obžinky, Capková sa vyjadruje:
„Je nu, tej gemajnej bagáži surové škreky tance a žranice, ktoré pri tých obžinkoch stvárajú, trpieť sa môžu vo dvore panského hajdúcha ale nie pred civilizovaným panstvom.“/14
Vo svojej pýche, nadutosti a pokrytectve nemá úctu ani k tradíciám, spevom a tancom ľudu, z ktorého pochádza. Neznáša Milušu a tak vymýšľa intrigy, ktoré by jej pomohli zbaviť sa jej. „… ha jak sa zarazí
ten starý pán barón, keď ten list prečíta.
Iste auf der Stelle semká sa vyberie
Napísať Laufzettel tej rechtorskej dcére.
Ha, to bude radosť, pomsta znamenitá“/15
Na postave Capkovej je badateľné Palárikovo smerovanie k realizmu. Capková je zrkadlom mnohých skutočných odrodilcov, Palárikových súčasníkov.



Ján Rohon – stoličný inžinier, spolužiak mladého baróna. Je protipólom Ľudovíta, akousi Milušou dvojice barón – inžinier. Je vlastencom a národoľubcom tak ako Miluša, preto je mu ťažké hrať úlohu maďaróna a privítanie, ktoré im domnelá grófka pripraví ho zaujme. Milušino srdce si získava najmä pre svoje vlastenecké názory.
„Bo ja sám uznávam, že je veľa takých
pseudovlastencov pyšných, predpojatých –
lež ja k nim nepatrím – ba vyznať sa vám musím,
že si ja zo srdca odrodilstvo hnusím.“/16
Snaží sa Ľudovítovi otvoriť oči, preto ho necháva v mylnom presvedčení, že dvorí sedliackej dievke, polovážne ho skúša, kam je až ochotný zájsť kvôli žene svojho srdca. Či uňho zvíťazia predsudky alebo láska.

barón Kostrovický – otec Ľudovíta Kostrovického. Do deja priamo zasahuje až v samotnom závere, ale je to práve on, kto sa z pozície grófkinho tútora snaží postarať sa o synovu nevestu. V jeho výbere hrá ale hlavnú úlohu majetok a postavenie, nedáva šancu Ľudovítovi aby si vybral sám. Hoci nie je až taký maďarón, ako spočiatku jeho syn, je pyšný na svoj pôvod a spoločenské postavenie a svoju averziu k ľudu dáva niekoľkokrát najavo.
„… veď sa ti vysmeje celý svet,
že syn uhorského magnáša takú smeť
z tej slovenskej zberby mohol zamilovať“/17
Práve kvôli tejto barónovej povýšeneckosti vzniká konflikt medzi ním a jeho synom Ľudovítom.

Orieška – dedinský učiteľ, Milušin otec. Ako vzdelaný človek sa snažil zabezpečiť vzdelanie aj svojej dcére. „Pri svojom chatrnom učiteľskom plate neľutoval som žiadnych obetí, aby som svojmu jedinkému dieťaťu, keď nič inšie aspoň dobrú výchovu obstaral“/18
Je horlivý vlastenec a národovec …
„Nie sme my preto vlastizradcovia,
ani na skazu otčine,
že si reč, ktorou naši otcovia
radi vraveli ľúbime“/19
… a svoje názory sa úspešne snažil vštepiť aj Miluši.
„Ó ja som jej predovšetkým lásku k národu svojmu slovenskému do srdca vštepoval.“/20
Spoločenské rozdelenie sa za roky svojho života naučil akceptovať.