diel: V tomto zväzku autor skutočne ponúka veľa negatívnych čŕt o rehoľníčkach a o kňazoch v duchu dobovej módnej jozefínskej ideológie. Hneď na začiatku cesty sú naši prota-gonisti svedkami nedôstojného, ba až komediálneho obradu prijímania mladej dievčiny rehoľ-nými sestrami za novicku. V tom istom kláštore na druhý deň stretnú tajomnú mlčanlivú mníšku, ktorá im predsa len rozpovie svoj príbeh. Habit si obliekla len preto, že ju o to požia-dal v podvrhnutom liste jej milý ako ťažko ranený vojak. Písomnú správu sfalšovala jej maco-cha. Mladík sa vrátil z vojny živý a zdravý. Rehoľníčke však jej predstavené neumožnili vystúpiť z kláštora, ale ju dali násilím previesť do iného mesta. Zhodou okolností Van Stipho-ut poznal druhú časť jej príbehu, nakoľko sa raz zoznámil s jej milým, ktorý už medzitým zo-mrel. Jej macocha napokon tiež vstúpila do kláštora. Kým došli do Viedne, stretli sa ešte s viacerými neporiadkami panujúcimi v cirkvi. René ihneď podával návody na ich odstránenie. V metropole habsburskej monarchie im cestu skrížil istý svetský kňaz, ktorý dobre poznal reč, obyčaje a pomery v hornom Uhorsku čiže dnešnom Slovensku, kam mali namierené. Prijali ho teda za svojho sprievodcu. Prešli cez Bratislavu, kde obdivovali Hrad ako sídlo generálneho seminára, kde sa zhromaždili tí, čo sa chcú stať duchovnými pastiermi, aby získali vzdelanie v takom jazyku, v akom raz budú učiť svoje ovečky. V Trnave zasa navštívili útulok pre prestar-nutých kňazov, v ktorom sa stretli s veľmi zlými životnými podmienkami, pod ľudskú dôstoj-nosť. Ich putovanie pokračovalo smerom na sever, popri Váhu. Sprievodca im cestou podal výklad o Slovákoch, ich jazyku, literatúre a dejinách. Zmieni sa aj o istom kňazovi buditeľovi, ktorému cirkevná cenzúra nedovolila vydať v slovenčine verše o ľuďoch všetkých stavov. Bajza teda takto píše sám o sebe.. Keďže na vtedajšom Slovensku bolo málo hostincov, René a jeho spolucestujúci sa rozhodli, že sa budú ubytovávať po farách. Na tej najbližšej ich farár-hostiteľ pozve aj na hody, ktoré sa práve konajú. Potom im rozpráva o ťažkostiach, s ktorými zápasia správcovia farností pri získavaní a zachovávaní materiálneho zabezpečenia. Traja ces-tovatelia sa potom ocitnú v takej dedine, kde niet ani fary ani krčmy. Sú nútení požiadať o pohostenie v najbližšom dome. Na podnet ich sprievodcu sa začnú vydávať za žobravých mníchov kveštárov. Keď chudobná gazdiná im už nemala čo dať zo svojho, bola nútená ísť k susedkám požičať si ešte aspoň kohútika. Potom sa hostia priznali a so sebou nič nezobrali. Nechali sa iba ponúknuť obedom, z ktorého poslali aj gazdovi na pole.